V Nemecku, v jednom z kľúčových štátov Európskej únie, sa im to rozsypalo a vo februári budú predčasné voľby. CDU po porážke v tých predchádzajúcich, prechádza procesom obnovy. Ako najsilnejšia opozičná strana očakáva od týchto volieb návrat k moci a ja jej to prajem. Ale bude to veľká bitka o celkom novú, vzmáhajúcu sa skupinu voličov. Trochu pyšne ich označujeme za antisystémových. Lebo sme presvedčení, že systém sme my. Ale nechceme vidieť, že dynamizmus politického života túto našu pohodlnú skratku stále viac zbavuje obsahu.
Dlho som si myslel, že je to len u nás. V postkomunistických štátoch. Akýsi šok zo slobody, v ktorej sme sa museli zrazu naučiť žiť. Lenže sa ukazuje, že je to aj inde. Aj tam, kde totalitný režim už súčasné generácie nemohli poznať. Vyrástli v slobode. A predsa pred tým nemôžeme zavierať oči. Akoby tu vyrastala a mohutnela nová spoločenská trieda. Nie, nie je to ani tak vec peňazí. Ani neznesiteľnej biedy, lebo táto trieda sa zrodila vo vyspelých, demokratických štátoch, kde už nikto nemusí umierať hladom. A mnoho z týchto štátov má vyspelý sociálny systém, ktorý garantuje aj tým najchudobnejším štandard, o akom sa naozaj biednym ľuďom v minulosti nemohlo ani snívať. Je to trieda, ktorú, podľa mňa, charakterizuje frustrácia z meniaceho sa sveta. To, čo generácie pred nimi považovali za dobré, cenné, a hodné námahy, zrazu akoby prestalo platiť. Veci, ktoré boli naučení vnímať ako prirodzené, im sebavedomé ideológie vyspelého súčasného sveta spochybňujú. Božstvom sa stáva úspech, na ktorý si títo frustrovaní ľudia často netrúfnu ani pomyslieť. A tak sa v nich to, ako sa v tom prestávajú byť schopní orientovať, ľahko mení na vzdor a hnev. Voči všetkému, čo im spoločnosť, ktorej sa zdá, že už nestačia, predkladá ako novodobé krédo, ktorému treba veriť.
O týchto ľudí, milí priatelia, by sme sa mali bojovať! Porozumieť ich mentálnemu nastaveniu, ich strachu, hnevu a vzdoru. Mali by sme si nájsť čas a trpezlivosť počúvať ich a hľadať aj s nimi vieru v lepší život. A hlavne, neľutovať námahu a vysvetľovať im, že hodnoty, v ktoré ich otcovia a dedovia verili, platia stále, len v zmenenom svete ich už budeme musieť uplatňovať inak. Vykašľali sme sa na to. Čiastočne preto, lebo to vyžaduje veľa intelektuálnej i fyzickej práce, a čiastočne aj preto, lebo to sami ešte celkom nevieme a spoliehame sa radšej na zotrvačnosť toho, čo už desaťročia funguje. A tak sme teraz konfrontovaní s realitou, že hlasmi tejto triedy vyhrávajú rozliční vodcovia, ktorí si k nej našli cestu. Často dobrodruhovia a cynickí technici moci, ktorým ich inštinkt celkom pravdivo napovedá, že toto je teraz vlna, ktorá má potenciál prevalcovať našu spohodlnenú civilizáciu. A mocnejú od volieb k voľbám.
Nemeckí kresťanskí demokrati čas v opozícii nepremárnili. Majú nový základný program, skúseného ale nezaťaženého lídra a v krajinských voľbách držia krok s AfD, nastupujúcou stranou, ktorá sa opiera o hlasy práve tejto frustrovanej triedy. Pre Európu, ale i pre nás na Slovensku, bude veľmi dôležité, ako v tomto zápase CDU obstojí. Po tom, ako sa to tým salónnym socialistom rozsypalo, bude ďalší osud Nemecka, podľa mňa, záležať hlavne od toho, do akej miery si kresťanskí demokrati nájdu cestu k tejto novej triede. A tak trochu od toho, do akej miery oni nebudú salónni.