Som rád, že v priebehu môjho života som zažil pápežov, ktorí boli všetci vrúcni, hoci každý inak. Včera sme si pripomenuli dvanásť rokov Františkovej služby. Jeho slová a gestá priniesli pohľad z iného konca sveta, ako sme boli zvyknutí pred ním. Svätuškári s ním majú trochu (niekedy dosť) problém, ale ľudia, čo sú otvorení, spravidla cítia, že jeho hlas je o živote, ktorý má zmysel. A to často aj ľudia, čo nie sú „z nášho košiara“. Svet potrebuje znovu nájsť odpovede na otázky prečo má náš život cenu, či sme zaň zodpovední, či je niečo dobré a niečo zas zlé a prečo to tak vôbec je, alebo ide len o nezmyselnú náhodu, v ktorej je vlastne všetko jedno, tak si užime, kým vládzeme a kto vládzeme. Sú to otázky, o ktorých súčasný pápež hovorí rečou, ktorej môže porozumieť každý otvorený človek. Spoločne s celým ľudstvom nehľadá boha našich predstáv, ani boha teologických a moralistických poučiek. Jeho Boh je zmyslom všetkého, klenbovým svorníkom nášho mnohorakého životného úsilia a len pred Ním sme naozaj zodpovední, ako sa s tým vysporiadame.
Prajem nášmu Svätému Otcovi ešte veľa síl, aby sa vystrábil z choroby, s ktorou v týchto týždňoch bojuje, a aby nám (svetu) aj naďalej pripomínal, že napriek všetkým starostiam a bolestiam, stáť na strane slabých, zastať sa siroty a vdovy, povzbudiť tých, čo stratili nádej a mať rád ľudí má zmysel.