Politici, ktorým voliči prepožičali moc, by nikdy nemali verejne hovoriť o tom, že niekto by mal byť trestne stíhaný. Alebo dokonca zavretý. Hon na bosorky do demokracie nepatrí. Nepáčilo sa mi to, keď boli pri moci a robili to tí na našej strane barikády, a nepáči sa mi to ani teraz, keď to robia tí terajší. O trestné stíhanie by sa mali starať výlučne orgány, ktoré sú v ňom podľa zákona činné a o vine a treste by mali hovoriť iba súdy. A aj to až nakoniec, nie ako keď sa spúšťa nejaká kampaň.
A už vôbec nie v otázkach, keď boli masovo ohrozené životy ľudí a bolo treba urýchlene konať. To sa totiž efektívne bez rizika nedá. Nepáčilo sa mi, keď nás Matovičova vláda nútila na povinné testovanie, pretože vtedy bolo podľa mňa najlepšie, ak ten, kto mohol, zostal doma. Neveril som ani tej ruskej vakcíne, ktorej meno si teraz už ani nespomínam. (Aha, sputnik to bol.) A viem si predstaviť, ako boli frustrovaní všetci pracovníci štátnej správy, ktorí museli každé ráno číhať, čo sa objavilo na sociálnej sieti, aby tomu potom dali aspoň akú takú zrozumiteľnú a právne záväznú formu. Štát sa tak riadiť nemá. Ale za to vystavili účet voliči vo voľbách. Nemilosrdne, ale logicky.
A tam, vo voľbách, by to pre politikov malo končiť. Rozbiehať pohon na ľudí, ktorí čelili tak bezprecedentnej kríze, akou bola smrtiaca pandémia, teraz, keď sa všetko vrátilo do normálnych koľají, je malicherné a do budúcnosti veľmi neprezieravé. Pretože nikdy nevieme, kedy a aká kríza príde zas. Aby si vtedy, tí čo budú viesť ľud a niesť zodpovednosť za štát, nepovedali, „radšej tomu nechajme voľný priebeh, veď nejako to dopadne. Pretože ak budeme samostatne konať, tak nám hrozí, že nám potom, keď nebezpečenstvo pominie, pôjdu naši protivníci, ktorí nevidia nič iné, len vlastný politický prospech, po krku.“ Učme sa vidieť trochu ďalej, priatelia, na jednej, aj druhej strane!