Nikto, komu ide o dôstojný život človeka, sa nemôže nikdy zmieriť s tým, aby to bolo pod čižmou okupačnej armády. To platilo pred osemdesiatimi rokmi, platilo to aj počas vyše dvadsaťročnej okupácie sovietskymi vojskami a platí to aj o okupovaných územiach Ukrajiny dnes. Svetu, ktorého by sa zmocnili dravci, pripravení siahnuť na všetko, čo sa im zažiada a privlastniť si to, sa nesmieme nikdy poddať. A je mi ľúto, žiadnym rokovaním nepremeníme dravca na baránka. Bez boja to väčšinou nejde. To nie je abstrakcia, týkajúca sa dávnych časov. Tento postoj sme dlžní tým, čo zostali po chlapcoch z II. ukrajinského frontu, ktorí položili svoje životy, aby spolu s hrdinami nášho odboja, vyhnali okupantov z územia našej vlasti. A z nášho krásneho hlavného mesta. Vďaka a sláva im!