Zajtra si Francúzsko i celý svet pripomenie výročie útoku na Bastillu. Táto revolúcia s prívlastkom “Veľká” sa stala symbolom toho, ako nezadržateľné sú veľké idey. Zdalo by sa, že tí, čo sa po júli roku 1789 v Paríži postupne dostali k moci, neskôr tie veľké heslá o rovnosti, slobode a bratstve všetkých ľudí, s ktorými zvrhli starý režim, napokon utopili v krvi, zdiskreditovali a svoju vlasť uvrhli na sto rokov do chaosu a slabosti. Ale ani pod gilotínou, a ani v obrane starých režimov vystrašených európskych mocností, sa nepodarilo nikomu, ani jakobínskym banditom, ani mocibažnému Bonapartovi, ale neskôr ani európskemu koncertu na pár desaťročí vojensky najsilnejších ríš Svätej aliancie, tú dynamiku, ktorá dala Francúzskej revolúcii život, zastaviť. Lebo veľkým ľudským ideám nemožno nasadiť uzdu natrvalo. Ak by som mal použiť frazeológiu z Devína, myšlienke, ktorá sa dotkne ľudských sŕdc, nemožno postaviť hrádzu. Alebo presnejšie, možno sa o to pokúšať, veď práve vývoj po útoku na Bastillu to potvrdzuje, ale veľká idea prenikne aj tak.