Vystúpenie k 30.výročiu založenia KDH, 17.2.2020
Vážený pán predseda, dámy a páni, milí priatelia!
I. Kresťanská demokracia včera
„Minulosť je ako betón,“ hovorieval Konštantín Viktorín, jeden zo signatárov výzvy na zakladanie kresťanskodemokratických klubov. „Už sa na nej nedá nič zmeniť.“ Ja sa jej preto i napriek dnešnému výročiu chcem venovať menej. Napokon o nej pred chvíľou hovoril Peter Bobula. Doplním však ešte niekoľko poznámok, pretože ide o veci síce minulé, ale z nich je živá i naša situácia dnes, a týkajú sa aj budúcnosti.
Predovšetkým chcem pripomenúť tri rozhodnutia zakladateľa KDH Jána Čarnogurského, ktoré mali ďalekosiahle dôsledky. Po prvé vytvoriť samostatný kresťansko-demokratický politický subjekt paralelne s VPN. Po druhé založiť ho ako hnutie, ktoré nebude mať iba politickú zložku, ale bude mať ambíciu stať sa širokou spoločenskou domovinou pre slovenských kresťanov. A napokon po tretie, založiť KDH bez akejkoľvek kontinuity s predvojnovou a vojnovou kresťanskou demokraciou. Tieto rozhodnutia urobil Čarnogurský v období od 25.novembra 1989, keď ho pustili z basy, do 17.februára 1990, keď ustanovujúci zjazd schválil prvé stanovy KDH. I keď dnes tieto rozhodnutia už hodnotím rozlične, pretože už vieme, aké mali následky, vtedy sme ich privítali s rešpektom a nebolo nikoho, kto by niečo voči nim namietal.
Vytvoriť samostatnú stranu súbežne s celonárodným revolučným hnutím VPN, ktoré sa tiež ešte iba formovalo, a nieslo hlavnú zástavu revolučnej premeny spoločnosti, navrhol Jano hneď v deň, keď ho prepustili z väzby. Vlastne nás to tak trochu všetkých prekvapilo. Prvé dni revolúcie sme sa až tak nestarali o to, kam ako kresťania politicky patríme. Panstvo komunistov sa otriasalo. Ešte nikto nevedel, kam to až zájde. Začať v tejto chvíli uprostred celonárodného pohybu osobitne organizovať kresťanských demokratov, bolo strategickým rozhodnutím. Našim priateľom z VPN sa veľmi nepáčilo. A nečudo, lebo dodnes vidíme, ako si neskôr aktivisti z VPN 17.november a boj za slobodu privlastnili. Naši to ťažko niesli, pretože to boli predovšetkým kresťania, kto niesol celú ťarchu vzdoru a odporu voči komunistom celých 40 rokov. V novembri 1989 sa aktivisti z VPN domnievali, že kresťanov uspokoja, ak dajú „fleky“ aj nejakým kresťanským aktivistom. A tak ponúkli Čarnogurskému post podpredsedu federálnej vlády a medzi sebou už mali Františka Mikloška. A očakávali, že tak pacifikujú legitímnu požiadavku kresťanov participovať na revolúcii a na výstavbe novej spoločnosti. Ján Čarnogurský im urobil škrt cez rozpočet. Vznik KDH vystrašil aktivistov vo VPN. Lebo si uvedomili, že kresťanov je veľa, a že organizovaní môžu revolucionárom Novembra prerásť cez hlavu. Toto rozhodnutie malo dva ďalekosiahle dôsledky, ktoré vlastne pretrvali dodnes. Jedným bolo, že VPN-kári sa pred prvými voľbami zľakli masového hnutia, ktoré sa formovalo, a aby získali nejakú masovú základňu aj oni, otvorili sa komunistom, ktorí boli ochotní prevrátiť kabáty. Takto ich v podstate legitimizovali do porevolučného politického života. Bývalí komunisti túto šancu naozaj masovo využili a zostali vo verejnom živote dodnes. Druhým dôsledkom bol vznik štandardného politického subjektu, KDH, založeného na masovej základni ľudí, ktorí ju vytvorili z presvedčenia, nie z oportunizmu ani z karierizmu. Za tri desaťročia sa síce mnoho z toho počiatočného elánu a ducha vytratilo, ale je to jediná z ponovembrových strán, ktorá doteraz prežila. VPN nevydržala ani tri roky.
Zámer založiť hnutie, ktoré bude mať nielen politickú zložku, ale stane sa akýmsi prístavom pre všetkých kresťanov v spoločenskom živote, bol pozoruhodný a nadčasový. Čarnogurský veľmi predvídavo tušil, že po páde komunistického režimu, bude potrebné zápasiť nielen v politike, ale bude nutné hľadať i novú, kresťanstvom inšpirovanú kultúru. Preto chcel vytvoriť štruktúru, kde sa budú všetci poctiví kresťania cítiť doma, a to aj ak nemajú záujem o politiku. Bola to dobrá myšlienka, ale napokon sa nepodarila zrealizovať. Politická zložka KDH celkom prevalcovala tú nepolitickú, a na jeseň 1990 snem KDH tento pokus zo stanov vypustil. Myslím si, že na škodu.
Napriek tomu prvky tejto idey pretrvali. Zostal princíp voľného zakladania základných organizácií, klubov, ktoré mohli žiť, a do značnej miery žili svojim vlastným životom. Vytvorila sa celá štruktúra záujmových a profesných organizácií, ktoré boli sčasti súčasťou oficiálnej štruktúry strany, čiastočne pôsobili a ešte i pôsobia popri nej ako tzv.think-tanky. Samotný Čarnogurský neraz pripomínal, že byť členom KDH znamená nielen členstvo v strane, ale aj istý životný štýl. V ostrom každodennom politickom zápase sme nedocenili význam tejto zaujímavej myšlienky, ktorá by mohla mať na pretváraní našej spoločnosti oveľa zásadnejší podiel ako priame politické rozhodnutia. Lebo niekedy sa môžu politici, ak sú poctiví, aj zodrať, ale ak im mentalita spoločnosti, vyplývajúca z jej kultúry nežičí, politicky sa nepresadia.
Tretím rozhodnutím s ďalekosiahlymi dôsledkami bolo to o diskontinuite s HSĽS. Tomuto rozhodnutiu ľudia v KDH nerozumeli. A mimo KDH zas neverili, že je úprimné. Bol to Janov ústupok liberálnym spojencom. Po rokoch sa tomu čudujem. Lebo bolo zbytočné, nepravdivé, mätúce a ustráchané. Kresťanská demokracia je na Slovensku vyše sto rokov. Hlinka založil kresťansko-demokratickú stranu s názvom Slovenská ľudová strana v roku 1905. Prvých tridsať rokov plnila v slovenskej spoločnosti významnú úlohu. Až potom časť (nie všetci) členovia začali oportunisticky kolaborovať s nemeckým nacizmom. Ulakomili sa na židovský majetok a dostali sa do vleku Hitlerovej politiky. Po rozpade Československa v prvej vojnovej Slovenskej republike mnohí z nich už celkom zlyhali. A to tak mravne, ako i politicky. Slovenskí kresťanskí demokrati museli preto po vojne, na rozpútaní a i porážke ktorej sa bohužiaľ podieľali aj oni, prijať tie najvážnejšie (a spravodlivé) dôsledky: tresty, i popravy a zákaz činnosti. Pykali. Ale nielen tí, čo zlyhali. Spolu s nimi i mnohí, ktorí s tým, čo sa za Slovenského štátu dialo, nesúhlasili. Štyri desaťročia prenasledovania za komunizmu potom znamenali veľké pokánie. A prišla celkom nová generácia. Na toto bolo možné, a aj potrebné nadviazať. Neprestrihnúť korene, ale urobiť poctivú reflexiu. Podľa mňa nás to ešte čaká, pretože inak sa prízraky ľudáckeho vojnového režimu budú na Slovensku zjavovať i v budúcnosti.
Pod vplyvom týchto troch dejinných rozhodnutí zakladateľa KDH obnovila kresťanská demokracia na Slovensku pred tridsiatimi rokmi svoju činnosť. Štyridsať rokov útlaku, utrpenia a hrdinského odporu kresťanov počas komunistického režimu obnovilo autoritu kresťanských demokratov. S ňou sme sa po roku 1989 vrátili do verejného života. Nasledujúce roky však KDH túto svoju výhodu nedokázalo ani zužitkovať a ani udržať. Napriek tomu však prvých desať rokov svojej existencie predstavovala kresťanská demokracia jeden z dvoch pólov slovenskej politiky. Väčšinou v odvážnej opozícii. Politicky najvýznamnejšiu úlohu zohralo KDH v zápase o demokratický charakter novej Slovenskej republiky, keď bolo pod svojim vedením schopné sústrediť demokraticky zmýšľajúce politické strany do Slovenskej demokratickej koalície (SDK) a zastaviť režim Vladimíra Mečiara.
II. Kresťanská demokracia dnes
Za tridsať rokov sa svet i Slovensko veľmi zmenili. Kresťania vo verejnom živote si v tejto dobe musia odpovedať na základné otázky: Či je dobre, aby jestvovala osobitná politická strana, ktorá sa svojim programom, ba i názvom označuje ako kresťanská? A ak áno, tak čím by mala byť spoločnosti, v ktorej pôsobí teraz užitočná?
Lebo kresťania sú dnes vo viacerých politických stranách. To síce boli vždy, ale teraz sa k tomu všade otvorene hlásia. Má teda význam, aby ešte jestvovala strana ako je KDH? Ja som presvedčený, že žijeme v dobe, ktorá takúto stranu bude potrebovať azda ešte viac, ako to bolo v minulosti. Dovoľte mi, priatelia, začrieť trochu i do teórie. Súčasnú demokratickú spoločnosť azda najlepšie charakterizuje tzv. Böckenfördeho paradox. Podľa neho žije moderný liberálny právny štát z predpokladov, ktoré sám nemôže ani produkovať, ani garantovať. Preto ich spotrebováva a nedokáže ich sám zo seba obnoviť. Takto sa môže demokracia i čisto demokratickými procedúrami sama seba zničiť. Stalo sa tak v Aténach pred dva o pol tisícročiami, v Nemecku v 30.rokoch minulého storočia, v Československu po konci druhej svetovej vojny a v mnohých štátoch tento proces hrozivo prebieha aj dnes.
Maďarsko-americká liberálna filozofka Agnes Hellerová písala o súčasnej sekulárnej politike, že i po tom, čo sa z nej vytratil Boh (ona píše, že umrel), i takáto politika si napriek tomu ešte zachovala formálne teologický rámec. Formuluje to pekným obrazom: „Prázdna stolička čaká na Mesiáša. Ak sa na túto stoličku niekto posadí, možno si byť istý: ide o nepravého, alebo podvodníckeho mesiáša. Ak však stoličku niekto odstráni, je po predstavení a Duch z takého spoločenstva odíde. Politika túto neobsadenú stoličku nemôže použiť. Pokiaľ ju však nechá na jej mieste – práve tam v strede…musia sa politici za svoj život stále ešte zodpovedať…Všetko ostatné je pragmatizmus…“ (Ročenka Teologického fóra, zväzok 1, 2004 str.24).
Priatelia, ale o to teraz v súčasnej spoločnosti naozaj ide. Ak sa akýkoľvek zmysel pre zodpovednosť vytratí, nastupuje zákon džungle. Právo silnejšieho. Sekulárna spoločnosť nevie odkiaľ sa tá stolička zobrala, ale ešte ju ako tak dokáže rešpektovať, ak sa niekto stará o to, aby tu ešte zostala. A kto iný to môže urobiť, ako to nebudú kresťanskí demokrati? KDH by u nás malo strážiť tú stoličku. Nesmie sa na ňu posadiť. Ale nesmie ani rezignovať na úlohu jej strážcu. Tak bude pre spoločnosť nepostrádateľnou politickou silou. A to nemôžu robiť kresťanskí demokrati roztrúsení kde kade a s kde kým, podliehajúci straníckej disciplíne kde koho. Spoločnosť sa posunula, chce zmeny, a konzervatívna, kresťanská strana by mala byť kotvou, ktorá bude strážiť, aby nás tieto zmeny nerozložili. Aby sa spoločnosť pod vplyvom liberálneho kréda nerozsypala na milióny vzájomne súperiacich egoistov.
Ako by to KDH malo robiť dnes a tu? Predovšetkým by malo zdôrazňovať a ak bude mať podiel na moci, tak aj strážiť, základné kresťanské a konzervatívne hodnoty. I v týchto dňoch pred voľbami, keď sme sa už rozhodli ísť samostatne, mali by sme veľmi jasne zdôrazňovať práve to, čo je našou doménou. Na čom nám záleží. Čo nás odlišuje. A to i ak sa to nebude páčiť našim spojencom. Alebo aj veľkej časti verejnosti. Lebo práve toto vytvára našu identitu. A pre čo iné by nás mali ľudia voliť, a k čomu inému by sme mali byť v spoločnosti užitoční, ak nie práve pre ňu?
V Kresťanskodemokratickej akadémii KREDIT, ktorá pôsobí ako nezávislý think-tank, a jej zámerom je pomáhať KDH, sme sa pokúsili sformulovať takéto konzervatívne a kresťanské zásady vo vzťahu k siedmym kľúčovým témam súčasnosti.
1. Ústavné zriadenie. Dnes hovoria všetci o potrebe očisty spoločnosti. Osobitne súdnictva. Aj my ju samozrejme chceme. Ale nie akokoľvek. Ani pri nej účel nesvätí prostriedky. Mali by sme zdôrazniť a strážiť dve základné konzervatívne zásady. Prvou je zachovanie nezávislosti sudcov a druhou je ochrana súkromia. Tieto dve zásady treba rešpektovať, aj keď je zápas s korupciou najvyššou politickou prioritou. „Skutočným nepriateľom prirodzeného práva nie je sudca, ale politik…“ píše Roger Scruton, jeden zo základných teoretikov konzervatívnej politiky. Reforma by mala posilniť nezávislý výber sudcov, samočistiaci mechanizmus vo vnútri súdnej moci a kontrolné mechanizmy, ale KDH by pri akejkoľvek reforme súdnej moci nemalo pripustiť, aby táto reforma obmedzila princíp nezávislosti sudcov voči výkonnej moci.
Ďalšou konzervatívnou hodnotou je ochrana súkromia. I keď sa vďaka únikom informácií zo súkromných komunikácií spoločnosť niekedy dozvie i o veľmi vážnych zlyhaniach verejných činiteľov, potrebujeme pravidlá, ktoré pre takéto zverejňovanie súkromných informácií vytvoria poriadok. Pretože takto sa môžu terčom únikov informácií stať nielen zločinci, ale aj politickí súperi. A potom aj záujmoví protivníci. A napokon ktokoľvek. Ľuďom sa také úniky páčia, kým sa to nedotkne ich. Niekto však musí mať odvahu to povedať. Toto patrí kresťanským demokratom. Prirodzené zásady, z ktorých náš ústavný systém a jeho inštitúty vychádzajú je potrebné rešpektovať. Ak na tom nebude i v takýchto prípadoch schopné upozorňovať KDH, tak to nebude robiť nikto.
2. Spravodlivejšia a sociálne únosná ekonomika. Konzervatívna politika nesmie považovať vlastníctvo a neviditeľnú ruku trhu za posvätné. Sú významné, ale konzervatívne a kresťanské presvedčenie pozná aj hodnoty, ktoré si cení viac. Kresťanská politika za ne považuje dôstojnosť každého života, hľadanie čo najväčšej spravodlivosti v prístupe k výsledkom ekonomickej činnosti a i pomoc ľuďom, ktorí na trhu neobstoja. Kresťanskí demokrati by mali podporovať ústavnú zásadu, podľa ktorej vlastníctvo zaväzuje a svoju ekonomickú a sociálnu politiku koncipovať tak, aby bola v súlade s kresťanským sociálnym učením. KDH by napríklad nemalo podporiť, aby nová vláda paušálne rušila sociálne opatrenia, ak ich cieľom bola rozumná a rozpočtovo únosná pomoc sociálne znevýhodneným ľuďom.
3. Demografická kríza. Konzervatívna a kresťanská politika vidí najlepšiu odpoveď na to, ako čeliť demografickej kríze, v ochrane ústavne zakotveného modelu prirodzenej rodiny a v ochrane ľudského života za každých okolností. I vtedy, keď to nie je pre spoločnosť efektívne. KDH by malo vždy pokojne, ale jasne svojim partnerom a i verejnosti hovoriť, že vstúpi iba do takej vlády, čo nebude mať v programe návrhy, ktoré by mohli obchádzať, alebo deformovať ústavný model prirodzenej rodiny. A zároveň by malo otvorene vyhlásiť, že ak do vlády vstúpi aj s liberálnymi partnermi, v prípade, keď sa počas volebného obdobia v parlamente objaví akýkoľvek návrh, ktorý bude zvyšovať úroveň ochrany ľudského života, bude zaň hlasovať, a to bez ohľadu na to, kto takýto návrh predloží.
4. Postavenie Slovenska vo svete. Konzervatívna a kresťanská politika vidí ako základ civilizačného a kultúrneho ukotvenia Slovenska viac ako tisícročné formovanie nášho národa západným (rímskym) kresťanstvom a neskôr aj reformáciou, ktorá sa utvorila takisto na Západe. Je preto prirodzené, že sme súčasťou politických, ekonomických a bezpečnostných štruktúr, ktoré sa utvorili a vyvíjajú v priestore tohto duchovného dedičstva. Naši predkovia sa nikdy dobrovoľne nepridali na stranu Byzantskej a neskôr i ďalších východných despocií. Ako vzor pre víziu Európy ponúkame usporiadanie niekdajšej Rímskej ríše Tá zabezpečovala na celom svojom území bezpečnosť, svoju i svojich národov, ale právne im v rámci inštitútu „ius gentium“ ponechala možnosť upravovať a spravovať si svoje veci po svojom. KDH by malo vo svojej politike doma, v Európskej únii i v zahraničnej politike naďalej dôsledne presadzovať, aby Slovensko bolo akcieschopným a spoľahlivým členom spoločenstiev, ktoré si západná civilizácia vytvára.
5. Klimatická zmena. Konzervatívna a kresťanská politika zápas s klimatickou zmenou nesmie podceňovať, ani brať ju na ľahkú váhu. V tomto zápase vidí predovšetkým ochranu ľudí, ktorí sú týmito procesmi najviac postihnutí. Je súčasťou zápasu proti hladu a nespravodlivým nerovnostiam. Podporuje, aby ľudstvo tomuto deju čelilo, čo najviac koordinovane. Z konzervatívneho a kresťanského pohľadu na svet však vyplýva, že v tomto zápase je potrebné mať zároveň stále na zreteli hierarchiu hodnôt, v ktorej na prvom mieste musí zostať človek. Ak spoločnosť poskytuje vyšší štandard ochrany zvieratám, ako ľudským bytostiam v niektorých štádiách ich života, KDH by to malo vždy považovať za škandalózne. Pri všetkých enviromentálnych opatreniach treba upozorňovať, že ich hlavným cieľom je ochrana ľudského života. Súčasného i budúceho
6. Reforma zdravotníctva. Konzervatívne a kresťanské zásady, ktoré som spomenul pre oblasť ekonomickej a sociálnej politiky všeobecne, platia osobitne naliehavo v tých sektoroch ľudskej činnosti v spoločnosti, kde ide o ochranu a pomoc ľuďom, čo nie sú schopní držať krok s nemilosrdným zápasom, ktorý do života vnáša trhový princíp. Najviac sa to prejavuje (nielen na Slovensku, ale prakticky všade) tam, kde ide o chorých ľudí. Nenadarmo aj pápež František prirovnáva povinnosti Cirkvi k spoločenskej úlohe poľnej nemocnice. Konzervatívny prístup k správe a riadeniu zdravotníctva je založený na rozhodujúcej úlohe štátu, samospráv a zdravotníckych pracovníkov, nie finančného kapitálu a oligarchov. KDH by malo vstúpiť iba do takej vlády, ktorej politiku zdravotníctva nebudú formovať požiadavky trhu, ale potreby poskytovať zdravotnícke služby každému človeku, ktorý ich potrebuje.
7. Výchova novej generácie. Z konzervatívnych a kresťanských predstáv o spoločnosti vyplýva, že úlohou výchovy je v prvom rade odovzdávať novej generácii civilizačné a kultúrne dedičstvo našich predkov a pripravovať ju na to, aby s ním tvorivo naložila aj vo svojom živote. Nesúhlasíme s liberálnym názorom, podľa ktorého je výchova a vzdelávanie len prípravou na budúce povolanie. KDH by preto nemalo súhlasiť so žiadnym sociálnym inžinierstvom, ktoré sa usiluje dnes narysovať potreby, ktoré budú azda aktuálne v dohľadnej budúcnosti, a nimi indoktrinovať mladú generáciu. Malo by presadzovať, aby mladí ľudia študovali to, na čo majú prirodzené vlohy. Nie všetci všetko, pretože potom sa musia lepší prispôsobovať slabším a celková úroveň vzdelania sa znižuje. KDH by v úsilí, aby sa nemrhalo talentami, malo preto podporovať výberový princíp Ale podľa schopností a predpokladov. Nie smerné čísla podľa rozhodnutia úradov. Naša konzervatívna viera vychádza z dôvery, že keď bude nová generácia takto pripravená, každý bude dobrý v tom, na čo má prirodzené predpoklady, tak si potom nájde aj odpovede na výzvy a potreby svojej doby, keď príde jej čas. A bude schopná odovzdať kultúru našich predkov, i našu, aj svojim potomkom
III. Kresťanská demokracia zajtra
Čo by malo KDH robiť, aby tu bolo aj o ďalších tridsať rokov? Myslím si, že predovšetkým by sme mali otvorenejšie a jasnejšie zdôrazňovať zásadu, o ktorej hovoril Ježiš svojim učeníkom, keď sa s nimi lúčil. Sme v tomto svete, chceme tento svet pretvárať, ale nechceme podľahnúť svetskej mentalite. Cieľ, i našej politickej činnosti, je iný, než je cieľ bežných politických strán. Tie slúžia väčšinou sebeckým sklonom, ktoré driemu v každom človeku. Od pohodlného života až po skupinové sebectvo národov či tried. My ale hovoríme o dôstojnom živote. Ten vyžaduje námahu, obetu, schopnosť rozdeliť sa s tými, čo to potrebujú. Kým bude KDH verné tomuto svojmu poslaniu, prežije každú nepohodu.
Myslím si, že by bolo veľmi prospešné, nielen pre KDH, ale i pre našu spoločnosť, keby sme sa tiež vrátili k pôvodnej myšlienke hnutia, ktoré nebude iba politické. Ale inak, ako to bolo na začiatku. Mali by sme mať ambíciu pretvárať kultúru. Jej súčasťou sme. Kto iný tu bude hľadať a budovať životný štýl, čo dokáže čeliť postupujúcej spotrebiteľskej a skartačnej mentalite súčasného sveta? To nie je iba úloha pre politikov. Budujme KDH ako prístav pre ľudí, čo chcú žiť inak a plnšie! Vráťme sa k rozmanitosti foriem činnosti kádeháckej rodiny tak, aby sa v nej cítili zase doma i ľudia, ktorí sa zaujímajú aj o iné veci, ako je politický boj. Cieľavedome sa usilujme obnoviť ono vedomie spolupatričnosti, ktoré v strane exitovalo hlavne v prvých rokoch jej existencie! Podľa zásady, zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte, hľadajme vnútornejšiu motiváciu pre činnosť tohto cenného spoločenstva, než je len politický úspech a moc. Paradoxne, ak sa nám podarí to prvé, spravidla sa pridá i to druhé.
A napokon, kresťanská a konzervatívna strana potrebuje mladých, ale potrebuje aj kontinuitu. Nesmie pretrhnúť korene, z ktorých vyrástla. Nesmieme spraviť tú chybu, ako pred tridsiatimi rokmi. Teším sa, že do nášho spoločenstva prišiel so svojou energiou a aktivizmom Hlina. Ale súčasťou tejto politickej rodiny by mal zostať aj Brocka. A mnohí ďalší, čo vzdorovali komunistickým vodným delám, bojovali proti Mečiarovi a zvádzali zápasy, na ktoré môžeme byť hrdí a z ktorých môžeme i do budúcnosti čerpať skúsenosti. Tak rastie také spoločenské hnutie, akým bývalo, a akým ešte môže byť KDH. Budujme príťažlivé spoločenstvo! Potom sa vrátia aj mnohí, čo odišli, a prídu noví.
Milí priatelia,
ďakujem všetkým čo za tých 30 rokov odovzdali kresťanskej demokracii kus svojho života a želám vedeniu KDH, nám všetkým, aby sme o necelé dva týždne obstáli pred slovenským ľudom. Ale nech to dopadne akokoľvek, nestraťme energiu, a pokračujem v diele, ktoré pretrvalo desaťročia a má zmysel! Nech nám v tom náš Pán pomáha!