Kresťanská politika by mala mať predovšetkým porozumenie s ľuďmi takými, akí sú. Len tak im bude môcť pomáhať, aby našli svoje miesto v spoločnosti, a hlavne, aby mohli hľadať zmysel svojho života nielen v nej, ale vôbec. Ak nebude ľudská, nebude ani kresťanská. Hromžiť na všetky nedokonalosti tohto sveta ako Savonarola, nie je úlohou politiky, ktorá sa chce inšpirovať Ježišovým duchom. Jej úlohou nie je byť mravným arbitrom spoločnosti. Každý taký pokus je buď sektárstvom, alebo farizejskou pózou. Alebo oboje.