Prvý semester školského roka 1969/70 som absolvoval na strednej škole v mestečku Bethlehem v Pennsylvánii. V štáte, ktorý v zložitom systéme amerických volieb prezidenta s veľkou pravdepodobnosťou rozhodne o tom, kto na budúce štyri roky prevezme kormidlo najmocnejšej a najbohatšej krajiny sveta. Moji spolužiaci vtedy obdivovali čerstvo zvoleného republikánskeho prezidenta Nixona. Ale to bol štátnik. Politický boj ani vtedy nebol prechádzkou ružovým sadom. Amerika bola zapletená do vojny vo Vietname, Rusi si upevňovali moc vo svojom tábore a na svoju stranu získavali nové štáty, ktoré vznikali na troskách bývalých koloniálnych území. Na Blízkom východe sa asi päťmiliónový Izrael bránil stámiliónovým armádam arabských štátov, ktoré mu upierali jeho základné právo na život. Moji spolužiaci boli inteligentní a vedeli sa zorientovať v tom, kto tomu vtedajšiemu zložitému svetu dokáže rozumieť. A čeliť. Podľa mňa to, napriek tomu, ako potom skončil, vtedy odhadovali dobre. A veľmi rád by som vedel, koho budú voliť budúci mesiac. Bohužiaľ, kontakt na nich už nemám. Mal som tam vtedy zostať do maturity, ale postupujúca normalizácia ma postavila pred voľbu, zostať tam nadobro, alebo sa vrátiť. Vybral som si druhú možnosť. Aj keď sme tu mali ruské tanky a nedôstojný, obludný režim. Ale tu som mal korene, rodičov, priateľov a vlasť. Nikdy som to neľutoval.