Vojna všetkých proti všetkým
Teším sa, že sa KDH vrátilo do hry. Vhuplo však do celkom iného sveta, ako tu bol vtedy, keď z vrcholovej politiky vypadlo. Už to, že vypadlo, malo byť dôvodom pre hlbokú obnovu.
Ešte v roku 2016, keď sme prvýkrát neuspeli, bola slovenská politika rozdelená na dva jasné fronty. Dvadsaťšesť rokov to boli sily, ktoré sme súhrnne vnímali ako demokratické a sily, ktoré predstavovali ohrozenie slobodnej spoločnosti.
Lenže tie roky, počas ktorých bolo KDH našťastie v závetrí, priniesli hlbokú zmenu. Zmenu, ktorú na tej našej strane spektra nechceme vidieť a reflektovať.
Už to zďaleka nie je tak jednoduché, ako to bolo ešte donedávna. Už to nie je iba vojna síl minulosti so silami budúcnosti. Nie je to ani jasná vojna dobra proti zlu.
Toto je vojna všetkých proti všetkým.
KDH vyťažilo z toho, že nebolo aktérom tejto zmeny. Pán Boh zaplať. Ale nemalo by sa teraz do tejto vojny nechať zaťahovať. Je sebecká, s falošnou rétorikou a symbolmi a platí v nej zákon džungle.
Svet, ktorý sa nám takto vytvoril nie je našim svetom. Pamätajme si to!
Politické strany, ktoré sú dnes v opozícii sa usilujú ešte udržiavať obraz bipolárneho zápasu o demokraciu a spravodlivosť.
Nikdy verejne nepripustia, že ich partneri na zdanlivo ešte spoločnej strane barikády, sú len na jedno použitie. V skutočnosti sú to ich rivali. A ak sa naskytne príležitosť, zatočia s nimi tak, ako zatočili so mnou vo vláde Ľudovíta Ódora, len preto, lebo som bral vážne svoju ústavnú zodpovednosť a začal som zavadzať ich politickému zámeru, ktorý, ako demokrati, ani nemali odvahu nahlas vysloviť. Táto moja skúsenosť 66 dní na ministerstve vnútra bola pre mňa veľmi poučná.
Uvedomil som si, že táto módna jednorozmerná, aktivistická politika, ktorá ignoruje súvislosti a zložitosť reality, je čosi vo svojej podstate iné, ako štandardná liberálna politika. Je elitárska, ľudovou politikou pohŕda, nevie a nechce rozlišovať a už vôbec nie vyjednávať. Lebo je to pohodlnejšie. A niečo ako pravidlá a tradícia ich vyrušuje. To, čo títo novodobí politickí aktéri vidia ako pokrok, progres, ich totiž vedie k tomu, že sa cítia byť oprávnení siahnuť na iné hodnoty, ktoré sme si doteraz cenili. A ak to cítia ako prekážku, tak aj na slobodu. Ale to vtedy šliapu po tom, čo bolo už od disentu pre nás, kresťanov a i pre poctivých liberálne zmýšľajúcich ľudí to najcennejšie. Čo nám umožňovalo spolupracovať. Za takúto spoluprácu som sa vždy zasadzoval a budem sa i naďalej.
Začína to v politických stranách
Vojna všetkých proti všetkým je sebadeštruktívna, milí priatelia. Bezohľadné, individualistické sebectvo, ktoré k nej vedie, rozkladá spoločnosť a ohrozuje štát. V minulom volebnom období sme to mohli pozorovať v priamom prenose. A začína sa vo vnútri politických strán. Lebo aké sú v zastupiteľskej demokracii politické strany, takú kvalitu bude mať aj naša demokracia.
V slovenskom politickom prostredí sa rozmohla „kultúra“ jednotného tímu. Lídri si vytvoria družinu, ktorá stojí za nimi akoby ich jedna mater mala, a to je strana. Čo sa tomu prieči, čo to chce inak, to musí preč. Lebo veď nepotrebujeme členov, ktorí len kibicujú a vlastne zavadzajú, potrebujeme voličov. A tak máme politické strany s niekoľkými stovkami členov.
Ak sa však chceme naučiť žiť v krajine, v ktorej žijú ľudia s rôznymi predstavami, hodnotami a záujmami, a spoločne ju spravovať, tak potrebujeme iný prístup.
Súdržnosť vytvára domov
Základnou tradičnou politickou hodnotou je budovanie prostredia, ktoré môžu ľudia, čo v ňom žijú, vnímať ako svoj domov. Pocit domova vyžaduje vlastnosť, ktorú konzervatívne učenie nazýva lojalitou. Lojalita buduje v spoločnosti či v spoločenstve súdržnosť, a i určitý štandard životného bezpečia.
Súdržnosť je vzácnou hodnotou a potrebujeme ju.
A práve toto sa stalo terčom útoku zjednodušujúcej módnej politiky, ktorá súdržnosť vyhlásila za „politiku našich ľudí“ a falošne sa pritom tvári, že jej ide o čosi viac, ako o svojich ľudí. Tým, čo to hlásajú, však očividne ide iba o nich samých.
Súdržnosť sa takto v situácii, keď sú si všetci súpermi, vytráca. Z rodín, z národa, štátu, z civilizácie, z cirkví i z celého ľudstva. A zrazu ľudia strácajú domov.
Fico to pochopil a vyhral. A bude vyhrávať, kým bude jediný, kto tomu bude rozumieť. Ochránil svoju stranu pred takýmto vývojom. Nie je iba mafiou, spojenou zločinom, ako tvrdí opozícia inšpirovaná Matovičom. Nechápe potom tú hĺbku onoho vnútorného spojenectva, ktoré spája členov a voličov najsilnejšej slovenskej strany. A čuduje sa, že muž, ktorého považovali už za politickú mŕtvolu, vstal z mŕtvych. Smer sa stal politickou rodinou, domovom pre tisícky ľudí, ktorí vedia, že sa ich má kto zastať. Áno, spája ich aj spoločná túžba po moci a bohatstve, ale zďaleka nie len. Sú súčasťou spoločenstva, v ktorom sa cítia doma. V tom je ich sila.
Kresťanskodemokratické hnutie
I KDH, keď bolo vnútorne silné, bolo politickou rodinou. Ale to vyprchalo. Aj my sme podľahli onomu rozkladnému vývoju, ktorý je dnes v móde.
Začalo to už dávno. KDH sa nedokázalo zastať svojich nominantov, ak ich zomlel nemilosrdný politický a mediálny lynč.
Voči pokušeniu módneho trendu „jednotného tímu“ sme ani my nezostali imúnni. Hnutie nechalo odumrieť odborné zväzy a združenia. Odtrhlo sa od kolektívnej pamäte a skúseností našich veteránov. Tisícky našich členov zostali prakticky mimo dosahu na formovanie politiky. Ako sa majú členovia KDH ešte cítiť v hnutí doma, ak vidia, že ich predstavy vlastne nikoho nezaujímajú?
Tento vývoj splošťuje toto kedysi naozaj hnutie, v ktorom mali svoj domov starí i mladí, profesijné, záujmové združenia a nakazilo sa módnou politikou, pretvárajúcou domov na výťah k moci. Je iba otázka času, kedy vojna všetkých proti všetkým tak prenikne i do našich štruktúr.
Ochudobňujeme sa tým práve o to, v čom by KDH mohlo byť jedinečné a v čom by sme mohli silnieť.
Ale poďme späť k politike! Znamená to teda, že Fico by nám mohol byť blízky, lebo má súdržnú stranu? Mnoho našich členov by bolo bývalo po voľbách privítalo, keby sme s ním šli do vlády. Nezatvárajme si pred tým oči! Treba s týmito našimi členmi o tom poctivo hovoriť.
Moja odpoveď ale je: vonkoncom nie! Smer je na úplne opačnom póle politického spektra. Ľavicový, protizápadný, navyše chytrácky a brutálny. Chcem však zdôrazniť, že politicky ho poraziť môže iba tak vnútorne silná a súdržná strana, akou je tá jeho. A že tá naša, by mohla byť dokonca oveľa silnejšia.
Domov, ktorým kedysi bývalo KDH, mal totiž aj iné spojivo ako materiálne a mocenské záujmy. Je ním kresťanský obraz človeka a spoločnosti.
Plán obnovy
Môj plán obnovy KDH nie je iba teoretickou víziou demokratickej, kresťanskej, otvorenej nekonfesionálnej strany, založenej na programe, ale je predovšetkým iniciatívou na obnovu širokospektrálneho hnutia, ktoré by mohlo byť obrazom celej spoločnosti. A aj vzorom toho, ako by mohla žiť, spolupracovať a úspešne napredovať. Pravda, ak sa naučíme znovu spolu rozprávať, rešpektovať sa a venovať spoločnému dielu každý to, čo sme od Boha dostali. Potom to pôjde.
Potrebujeme obnoviť náš domov.
Veľmi želám novým generáciám kresťanských demokratov, aby mohli zakúsiť chuť politického domova. Nie preto, aby sa občas dostali do parlamentu, a potom sa nechali strhávať politikou, ktorú budú koncipovať iní, ale preto, aby boli silní. Aby sa mohli vzájomne na seba spoľahnúť, a tak dokázali i napriek rivalitám a rôznym názorom budovať a upevňovať spoločný politický domov. Potom dokážu formovať aj vlastnú politiku. A bojovať za svet, ktorý bude aj našim svetom.
Karol Moravčík, teológ a kňaz, inšpirovaný tohtoročným pôstnym posolstvom pápeža Františka, nedávno hovoril o tom, ako si obvykle myslíme, že dnes je svet taký, aký je, a iný byť nemôže. Berieme to často ako nezvratnú skutočnosť. My však by sme mali byť pripravení aj v politike veslovať proti prúdu. Obracať trendy. Do vojny všetkých proti všetkým vnášať umenie nachádzať spoločnú reč. Samozrejme, bojovať treba. Bojovať treba proti falošným hodnotám, ktoré nám berú našu slobodu. Myslím si, že toto je oslobodzovací zápas, ktorý by sme ako kresťania mali viesť v dnešnom svete. A i v reálnom politickom zápase tak budovať vieru v to, že môže byť aj iný svet.
Do takejto služby dielu obnovy kresťanskodemokratickej politiky a nášho hnutia sa hlásim.
(Moje vystúpenie na Sneme KDH 16. marca 2024)