V Pennsylvanii som pred 55 rokmi chodil sedem mesiacov na strednú školu. Vonku zúrila vojna vo Vietname a studená vojna, u nás boli ruské tanky, ale tam napriek tomu vládol pokoj. Dnes sa tam strieľalo. Podobne ako nedávno u nás. Politická nenávisť. V dnešných liturgických čítaniach hovorí (pred asi 2700 rokmi) starozákonný Amos: „Nie som prorok ani žiak proroka; ja som pastier a pestovateľ poľných fíg. No Pán ma vzal od stáda a povedal mi: ‚Choď, prorokuj môjmu ľudu, Izraelu!‘“ Tomáš Halík vo svojej najnovšej knižke píše, že “proroci chápali a vykladali udalosti svojej doby ako Božiu pedagogiku.” Asi by sme potrebovali prorocký hlas, ktorý nám dokáže vysvetliť z udalostí našej doby Pánov odkaz.
Čo je to za atmosféru, v ktorej sa nesúhlas s nejakou politickou predstavou mení na osobnú nenávisť? A to aj voči človeku, ktorý mi priamo nič zlé neurobil. A nejde iba o prípady, keď šialenec siahne po vražednej zbrani. Vražedné sú už myšlienky a slová. “Vred na tele národa” prečítal som si na sociálnej sieti epiteton pod obrazom politika, ktorého autor “diela” očividne nemá rád. Vôbec nie je dôležité, z ktorej strany barikády našej politickej scény to zaznelo. Nenávisť je tam i tam. A keď niekto povie, že to nie je dobrá cesta, že i tí druhí sú tak trochu našimi bratmi a sestrami, často sa doňho pustia “jeho vlastní”. Ak sa nezastavíme, ak v tom bude svet pokračovať (i Slovensko) a biblicky povedané, ak sa nebudeme kajať, tak sa nečudujme, čo z toho vznikne! Dnes ešte je čas. Ale samozrejme v Amerike po tejto noci je už jedno, či sa Biden vzdá, alebo zostane. Víťaz novembrových volieb je podľa mňa už jasný.