Práve som sa vrátil z Banskej Bystrice. Nebol som tam ako hosť na tribúne, lebo bývalých ministrov obrany nepozývali. Ani ľudí, čo nesú štafetu Viestovcov, ktorí Povstaniu obetovali veľa. Na oslavy osemdesiateho výročia som ale chcel ísť, a to bez ohľadu na súčasnú politickú mapu. Aktuálnemu ministrovi obrany som pred pár dňami aj volal, či sa nenájde miesto, a odpovedal mi, že sa opýta. Neviem koho, ale potom sa už neozval. Do Bystrice som ale i napriek tomu išiel, a to s ľudom. A myslím si, že to tak bolo lepšie. Aspoň som nemusel sedieť na jednej tribúne s človekom, ktorý u nás zastupuje mocnosť, čo sa rozhodla siahnuť inej krajine na jej slobodu. Veď predsa presne o tom Slovenské národné povstanie bolo. Aj keď uprostred zástupov desaťtisícov ľudí síce nebolo ľahké nájsť miesto aby sme aj niečo videli, bolo treba stáť a vnuka držať na rukách, ale bol to pekný zážitok. Vojakom slovenských ozbrojených síl, tým súčasným za dnešné podujatie, ale hlavne tým, na ktorých sme po osemdesiatich rokoch spomínali, ďakujem.