Šomrať na to, aká je kultúra našej civilizácie skazená, či dekadentná, nepomôže ani jej, a ani tým, čo sa im na nej to, či ono nepáči. Nedá sa nariadiť, aby bola iná. My, čo sme si svoje odžili v komunizme, si pamätáme, ako sa ten režim bránil prenikaniu západnej kultúry. Ale darmo, o tom, či sa kultúra ujme, rozhodujú milióny ľudí. Nie politici, nie odborníci, ale obrovské množstvo bytostí, z ktorých každá má svoj vkus, svoje vnímanie sveta, svoju životnú filozofiu a svoje svedomie. Za starého režimu na jeho úsilie brániť sa západnej kultúre odpovedali státisíce ľudí už tým, kam drvivá väčšina z tých, čo utekali, smerovala. Vlastne sa to nezmenilo ani dnes. Západná kultúra nás ťahá dopredu, sme jej súčasťou, a to i napriek tomu, že k nej každý máme svoj vlastný vzťah. Nebojujme proti nej, je to márny, a vopred prehratý zápas! Skúsme byť žičliví, veď ak sa nad tým zamyslíme, ona pramení zo zdrojov, ktoré boli súčasťou sveta, v ktorom žili generácie našich predkov. A ak sa nám niečo na tom, kam speje, nepáči (a to je v pluralitnej spoločnosti úplne normálne), tak sa usilujme o vlastný vklad do nej. Taký, ktorý bude podľa nás lepší. Len si buďme vedomí, že o úspešnosti a sile tohto vkladu nebudú rozhodovať nejaké komisie odborníkov, ani politické, či cirkevné autority, ale musí si nájsť svojich prívržencov medzi zástupmi ľudí, ktorí tu žijú.
Na kultúre Západu je úžasné práve to, že aj provokuje. Rozbíja tým často niečo, čo skostnatelo. Ak nás to vyrušuje, tak liekom na to nie sú kultúrne vojny. K tým sa uchyľuje moc, ktorá nemá rada slobodu. Moc, ktorej vyhovujú ľudia, čo poslúchajú. Nie takí, čo tvoria. Áno, je tak trochu poslaním tvorcov slobodnej kultúry, aby provokovali. Nemá zmysel sa nad tým pohoršovať, ani sa urážať, ale skôr je dobré sa zamyslieť, prečo má taká provokácia niekedy silu zaujať. Nebude to veľmi často tým, že rozbíja nejakú predstavu, myšlienkovú konštrukciu (ľudskú, nie božskú), na ktorú sme si zvykli, ale už nezodpovedá vnímaniu mnohých ľudí? Alebo dokonca pokrytecky ochraňuje niekoho mocenský status? I provokatívna kultúra tak býva človeku veľmi užitočná. Ale to najdôležitejšie, to čo potrebujeme ako soľ, je hľadať ľudský spôsob ako spolu žiť, i keď sme rôzni. Kultivovať náš život. Iná cesta totiž vedie do zákopov a do totality.