Dnes je to sto dní, čo prezidentka republiky Zuzana Čaputová vymenovala vládu Igora Matoviča. Najskôr chcem povedať tri veci, ktoré vládna koalícia za tento čas zvládla.Predovšetkým prvú vlnu pandémie zvládla excelentne. Myslím si, že bolo správne v prvom rade dbať, aby prežili ľudia, a až v druhom rade myslieť na všetko ostatné. Lebo keď kríza pominie, ľudia si už vždy nejako poradia. Len musia prežiť. Po druhé, rezorty ochrany životného prostredia a pôdohospodárstva sa rozbehli tak, ako to tu ešte nebolo. A chrániť zem, ktorú sme dostali, je po ľuďoch nepochybne druhou, zásadnou prioritou. A napokon po tretie, Matovičovi sa podarilo nielen udržať, ale aj upevniť vládnu koalíciu, teda mocenskú základňu svojej vlády. Pravda, platí za to cenu, ktorú mu mnohí vcelku oprávnene vyčítajú, avšak neprichádzajú s víziou, aká iná alternatíva tu dnes je.
Každý si musíme byť vedomý, na ktorej strane súčasnej hlavnej spoločenskej barikády sa nachádzame. Či na tej, ktorá spôsobila, alebo nechce vidieť, ako jeden politicko-ekonomický klan ovládol spoločnosť a svojim záujmom podriadil činnosť ústavných orgánov, alebo na strane tých, čo s tým chcú urobiť poriadok? A to sa nedá bez dostatočnej mocenskej základne.
Ale ani v takomto rozložení síl nemôže byť nikto, ani Matovič a jeho vláda, nekritizovateľný, alebo dokonca mimo spoločenskej kontroly. Pretože zaviesť poriadok, znamená začať uplatňovať pravidlá. Predovšetkým tie ústavné, potom ostatné právne, a napokon aj etické a pravidlá slušného správania sa. Bez rešpektovania a dodržiavania pravidiel, s čo ako ušľachtilými zámermi, sa poriadok nastoliť nedá. Niekto môže namietať, že my si tie pravidlá predsa môžeme zmeniť. Lenže jestvuje niečo, čo stojí nad týmto pragmatizmom. A to je spravodlivosť a spoločné dobro. Pretože inak tu kontrolu nad štátom jedného klanu iba odníme a privlastní si ju druhý klan.
Myslím si, že Igor Matovič je po sto dňoch na križovatke, na ktorej si ešte môže vybrať. Môže obnovovať a prehlbovať demokratický poriadok, môže postupne znižovať napätie v spoločnosti, jej rozdelenie a potenciál nenávisti. A urobil by pre Slovensko veľkú vec. To ale bude možné iba, ak sa bude učiť trpezlivosti a bude rešpektovať spravodlivé pravidlá. Ak sa rozhodne inak, ak sa vyberie cestou posilňovania mocenskej základne za akúkoľvek cenu, ak nebude rešpektovať pravidlá, alebo si ich bude meniť podľa svojich potrieb, tak slovenskú spoločnosť rozčesne novou barikádou.