Voči tomu, ako Alojz Hlina vedie Kresťanskodemokratické hnutie môže mať každý kopu výhrad. A priznám sa, že zopár ich mám aj ja. Viaceré z nich som mu pri rozličných príležitostiach aj povedal. Ale musíme mu uznať prinajmenej tri politicky významné úspechy. KDH sa podľa prieskumov verejnej mienky už dlhodobo drží nad päť percent. Druhým úspechom boli voľby do samosprávnych krajov. A napokon tretím je nesporne fakt, že KDH je znovu zaujímavým politickým subjektom. Najnovším potvrdením toho je, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Richard Vašečka, zvolený za politické zoskupenie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, sa rozhodol vstúpiť do KDH. A nielen to, ohlásil, že sa bude uchádzať o funkciu predsedu hnutia.
Samotný fakt, že súčasný predseda KDH bude mať vyzývateľa, je samozrejme úplne v poriadku a pre hnutie je to istotne dobre. Pritiahne pozornosť ľudí, hlavní protagonisti budú musieť formulovať svoje vízie, a to je takisto dobre.
Vyrušujú ma pritom ale, zhodou okolností, tiež tri veci. Pretože sú, podľa môjho názoru, voči súčasnému predsedovi nespravodlivé.
Vyzývateľ Hlinovi vyčíta jeho letoru, ktorá mu údajne znemožňuje uzavierať politické dohody. Musím však pripomenúť, že počas jeho „pontifikátu“ sa uskutočnila zatiaľ iba jedna naozaj politicky relevantná akcia, a tou boli župné voľby. A v nich KDH išlo aj s ostatnými neľavicovými, demokratickými, opozičnými stranami. Získalo post predsedu Prešovského samosprávneho kraja a druhý najvyšší počet poslancov, zvolených za politické strany. Alojz Hlina sa tu dokázal dohodnúť, a to i napriek tomu, že zvnútra mu viacerí vyčítali, že sa dohodol i so stranami, ktoré majú vo svojich agendách aj veci, čo sa nám nepáčia. Ale kedy to tak nebýva?
Druhou vecou, ktorá ma zarazila je, že pán Vašečka v rozhovore pre Postoy hovorí, že „…väčšine ľudí je zrejmé, že Alojz Hlina nie je autentickým kresťanským demokratom.“ Tak tomu nerozumiem. To sa ako meria? Ja sa pohybujem v prostredí kresťanskej demokracie už zhruba tri desaťročia a zažil som kresťanských demokratov, ktorí sa na seba vonkoncom ničím nepodobali. Jediné, čo ich spájalo, bolo, že sa vo svojej politickej činnosti nejakým spôsobom dovolávali inšpirácie kresťanským učením o človeku a spoločnosti. Jedni viac, iní menej presvedčivo. Jedni úspešnejšie, iní neúspešnejšie. Netrúfnem si však nikoho z nich súdiť, kto z nich v tom bol, alebo je, viac alebo menej autentickým. To nech hodnotí iný Sudca. A samozrejme aj volič.
A napokon ma trochu vyrušuje aj načasovanie. Viacerí porovnávajú kádehácky predsednícky „outsourcing“ Hlinu, ktorý prišiel zvonka vytiahnuť KDH po voľbách v roku 2016 znovu do prvej ligy s terajšou Vašečkovou iniciatívou, v ktorej prichádza KDH zachraňovať pred Hlinom. Lenže kto má trochu zmysel pre fair play musí vidieť, že sú to dve dosť odlišné situácie. Hlina kandidoval na kandidátnej listine KDH, a po neúspechu strany sa celkom prirodzene podujal pustiť sa do diela obnovy. Treba zdôrazniť, že v Kresťanskodemokratickom hnutí vo voľbách pred dvoma rokmi nešlo iba o chvíľkovú slabosť. Išlo o dlhodobý stav, v ktorom sa KDH nachádzalo. Pustiť sa do obnovy, vyžadovalo veľa energie, zápasov, a samozrejme i riziko omylov a neúspechu. Veď voliči vtedy stranu odpísali. Za dva roky je prinajmenej psychologicky na tom KDH inak. Stáva sa zrazu znovu atraktívnou nevestou. To samozrejme neznamená, že by proti Hlinovi nemal nikto kandidovať. Je legitímne, ak sa zjaví kandidát, ktorý prichádza s inou koncepciou. A i s kritikou. Ale jestvujú aj niektoré štandardné pravidlá politického správania sa. Takým je, že vyzývateľ príde so svojou víziou včas a začne o nej s členmi politickej strany po celom Slovensku diskutovať. Presviedčať ich, v čom je jeho predstava lepšia. Nie, že príde preto, lebo ho zavolajú tí, čo v strane potichu šomrú.
Podľa mňa ide o intrigu namierenú proti Alojzovi Hlinovi, ale jej obeťou sa napokon stane politicky neskúsený Richard Vašečka. A to je mi ľúto, lebo ho považujem za cenného kresťanského demokrata. Som rád, že do KDH prichádza, a som tiež rád, že v KDH chce zostať, aj keď neuspeje. Ale bolo by dobre, keby sme si všetci uvedomili, že našim hlavným politickým zápasom by nemal byť zápas medzi sebou. V tomto svete, i na tomto našom Slovensku, je o čo bojovať, a na to potrebujeme, aby aspoň kresťanskí demokrati (s akýmikoľvek prívlastkami i bez nich) dokázali spolupracovať. A vzájomne si i trochu žičiť.