Práve som sa vrátil z pohrebu môjho priateľa Miroslava Tahyho. Jedného z vyzývateľov na zakladanie kresťanskodemokratických klubov v novembri 1989. Človeka rozvážneho, ale pevného. Strávili sme spolu dva roky vo Federálnom zhromaždení po prvých slobodných voľbách v roku 1990. Dôsledne podporoval politickú a ekonomickú premenu niekdajšieho centralistického režimu na slobodný, pluralitný a demokratický štát. Vo väčšinovo katolíckom KDH bol jedným z hlavných protagonistov jeho Evanjelickej sekcie. Kým ju väčšina neprevalcovala. Bývalý predseda KDH Ján Figeľ v rozlúčkovej reči v tejto súvislosti pripomenul, že nášmu národu sa darilo práve v tých obdobiach, keď katolíci a evanjelici dokázali spolupracovať. Bolo to tak v buditeľských rokoch 19.storočia, ako aj pri prekonávaní dedičstva totalitného štátu. Miro bol jedným z veľkých postáv tejto spolupráce. Nezabudnime na tento jeho i pre nás a naše deti významný odkaz! Nech je mu slovenská zem ľahká a nech ho Pán dejín prijme do krajiny žijúcich!