V sobotu pred Veľkou nocou myslím hlavne na tých, ktorým sa rozpadol ich sen. Tak, ako biblickým učeníkom po poprave ich Majstra, keď definitívne prišli o svoju predstavu Mesiáša. Zľakli sa. Rozutekali sa. Ale zdá sa, že keď bolo po všetkom, tak sa znova stretli. Čo si od toho ešte sľubovali? Podľa ich neskorších prvých reakcií po zmŕtvychvstaní je málo pravdepodobné, že s ním počítali. Ale solidarita, spoločné znášanie rán osudu a trpezlivosť sú asi dobré i vtedy, keď sa nám nečrtá konkrétne východisko. Niekedy treba vydržať a robiť aspoň to, čo sa dá. A veriť, že náš Otec na nás nenaloží viac, ako sme schopní uniesť! A poskytne nám perspektívu, ktorá bude lepšia, ako ten náš pôvodný sen.