Obdivujem Zelenského nezlomnosť a mravnú silu. Aj on iste vie, že jeho plán víťazstva Západ teraz neprijme, lebo ak niekto naozaj vojnu nechce, tak sú to vyspelé, bohaté, demokratické štáty, ktoré na ňu nie sú ani vojensky, a už vôbec nie mentálne pripravené. Rusi s tým vždy počítali, a preto, ak im to vyhovovalo, nikdy neváhali siahnuť po násilí. Tentokrát sa ale prepočítali, lebo Západ celkom neustúpil, a predovšetkým Ukrajina sa pod vedením Zelenského nedala. Preto kremeľskí jastrabi zmenili stratégiu, a hrajú teraz na vyčerpanie protivníka. Zelenskyj potrebuje udržiavať bojovú morálku nielen doma, ale aj u spojencov, aby neochabla ich pomoc. Mrzí ma, že slovenský premiér sa v tejto dráme správa zbabelo. Lebo keď sa raz Putin a jeho politika pominú (a to sa napokon nemôže nestať), tak sa i samotní Rusi budú hanbiť za to, čo Ukrajincom a svetu porobili. A tí naši budú naďalej chodiť na Duklu, do Bystrice a kade tade k pomníkom padlých hrdinov z časov dávno minulých, a budú tam hovoriť o niečom, o čom oni, keď prišlo na lámanie chleba, nemali ani poňatia.