Ak by sme ako kresťanskí demokrati nemali odvahu ku skutočnému dialógu a spolupráci i v spoločnosti, rozorvanej rozličnými záujmami, názormi a i účtami z minulosti, tak by to znamenalo, že sme si slová pápeža Františka zatiaľ k srdcu veľmi nevzali. Zamyslenie č.4. Hovorí o tom po celý čas a veľmi naliehavo. V júni 2015 to veľmi nástojčivo zaznelo zo Sarajeva, ktoré je európskym „laboratóriom“ spoločenstva rôznych etník a náboženstiev. Tak ako dnešný svet. Sarajevo je príkladom mnohoročného spolužitia, ale i s čerstvou tragickou skúsenosťou plnou krvi nevinných obetí. A politickej, etnickej a náboženskej nenávisti. A František práve tam vtedy hovoril o tom, že Sarajevo prešlo od kultúry konfliktu a vojny nie vďaka tomu, že jedni porazili a podrobili si ostatných, ale má nádej iba, ak prejde ku kultúre dialógu. „Aby sme dokázali úspešne čeliť barbarstvu tých, ktorí v každej odlišnosti vidia príležitosť ku stále zúrivejšiemu násiliu, potrebujeme všetci uznať základné hodnoty, ktoré sú pre všetkých ľudí spoločné. Hodnoty, v mene ktorých je možné a nevyhnutné spolupracovať, budovať, rozprávať sa, odpúšťať a rásť. A tak umožniť, aby takýto celok rôznych hlasov vytváral ušľachtilý a harmonický spev, namiesto fanatického revu nenávisti.“ Aby sme sa aj my dnes na návštevu najvyššieho pontifexa dobre pripravili, premýšľajme o predsudkoch, pocitoch krivdy, a rozličných averziách (aj tých, čo považujeme za oprávnené), ktoré nás v slovenskej spoločnosti rozdeľujú!