Lex atentát samozrejme nerieši žiaden reálny problém. Nemôže zmeniť to, čo sa už stalo, a nie je ani čarovným prútikom, ktorý raz a navždy zabráni zločinom, ktoré by sa mohli udiať v budúcnosti. Zvýšiť úroveň bezpečnosti štátu, na ktorejkoľvek úrovni, ale hlavne štandard bezpečnosti občanov, to vyžaduje systematickú prácu, komplexný prístup a áno, aj poučenie z toho, v čom sme slabí. Ale ono je to všetko prepojené, nestačí pozbierať nápady zopár ministrov a poslancov. Takto je to iba akési servilné koaličné gesto voči premiérovi, ktorý, Pán Boh zaplať, prežil. V roku 1923 prijali v československom Národnom zhromaždení zákon na ochranu republiky, tiež ako gesto po atentáte na ministra financií Aloiza Rašína (ten bohužiaľ umrel). Komunisti, ktorí ho vtedy kritizovali, ho potom po roku 1945 úspešne využívali proti stranám, ktoré so zákonom prišli.