Mark Rutte bude v októbri preberať vedenie Severoatlantickej aliancie v stave, keď sa ona konečne vnútorne konsoliduje. Nie je to však bohužiaľ preto, lebo by sme ako rozumné bytosti boli bývali už v uplynulých desaťročiach dospeli k múdrosti, že najlepšou obranou pred vojnou je dobrá príprava na ňu. To si potom dobrodruhovia rozmyslia, či im stojí za to ísť do vopred prehratého podniku. Ibaže nám bolo príliš dobre a chceli sme sa mať ešte lepšie. A tak sme, väčšina štátov NATO, investovali do nášho blahobytu. A tak teraz, na pokraji tretej svetovej vojny, sme zrazu zistili, že sme trestuhodne zanedbali presne to, čo by bolo túto situáciu už vopred vylúčilo. Keď som na to pred vyše dvoma desaťročiami ako člen vlády, zodpovedný za obranu vlasti upozorňoval, vtedajší premiér Dzurinda tomu rozumel. Ale voľby potom vyhrávali tí, čo sľubovali úplne iné veci. Som rád, že bývalý, viacnásobný holandský premiér, svojou politickou letorou v podstate slobodomyseľný kresťanský demokrat, dobre pozná túto slabosť, ale zároveň i silu demokratickej západnej politiky. A že má guráž do toho ísť. Nech sa mu (a tým aj nám) darí!