Dve slová, ktoré Svätý Otec František najčastejšie počas svojej 45. apoštolskej cesty na ďalekom východe hovoril asi najčastejšie, sa mi zdajú byť kľúčové. A mohli a mali by hovoriť aj k slovenskej duši. Sú to súcit a deti. “Pokiaľ kresťan nemá súcit, nie je k ničomu…” povedal František, keď rekapituloval svoje myšlienky z cesty. A vo Východnom Timore celkom spontánne zas k druhému kľúčovému slovu: “…ľud, ktorý učí svoje deti sa usmievať, je ľud, ktorý má budúcnosť.” Dobrý program pre kresťanov všade!