Čas od času vo svojich príspevkoch argumentujem nejakou skúsenosťou, ktorá bola v istom aspekte analogická voči niečomu, čo zažívame dnes. Myslím si, že je to tak trochu povinnosť každého, kto na takú užitočnú skúsenosť vo svojom živote a poznaní narazil. Ale takmer vždy mi na to niekto zareaguje, že teraz tu máme celkom inú situáciu. Tak priatelia, každá situácia je iná. Nikdy sa nič neopakuje presne tak, ako sa to stalo v minulosti. Ale ľudská prirodzenosť sa veľmi nezmenila za celé tisícročia. Preto má význam hľadať v minulých dejoch poučenie o tom, ako sa k nim ľudia stavali kedysi, a ako to dopadlo. Inak budeme vždy začínať od nuly a nikdy sa nič nenaučíme. Pokrok môže stavať iba na tom, čo ľudia vymysleli a vykonali pred nami. My sme si v ére, odkedy si vládneme sami, príliš zvykli na vzorec, že treba získať politickú moc, všetko zbúrať a začať potom na novo. Lenže to, čo sa dialo v nejakej idealizovanej minulosti, to nám nemá slúžiť iba ako smiešny argument pre akúsi našu výnimočnosť. O tom, čo sme zažili, a čo zažili naši predkovia, by sme sa mali bez príkras premýšľať a učiť sa z toho pre náš ďalší život. To zmysel má. “Historia magistra vitae”, vedeli už starí Rimania.