Dnes si pripomíname deň, keď sa príslušníci Prvého československého armádneho zboru spolu s Červenou armádou prebili na územie nášho bývalého štátu. Svojimi životmi za to zaplatili desaťtisíce mužov na oboch stranách. Vojna je krutá, a ako pápež František často pripomína, prehrávajú v nej všetci. Práve preto je ale vždy zásadne dôležité nezabúdať, kto ju rozpútal. A odlišovať agresora od toho, komu boj na život a na smrť vnútili. A nielen to. Agresorom pomáhajú aj tí, čo hovoria (väčšinou, aby sa zapáčili ľuďom), že vojne sa dá vyhnúť, ak budú útočníkovi ustupovať. I keď je vojna prehrou vždy, lebo mrhá tým najcennejším, ľudskými životmi, brániť svojich blízkych, svoje rodiny, svoju domovinu, je v prípade, že sa stanú obeťou agresie, nielen nevyhnutnosťou, ale je predovšetkým vecou cti. Lebo život bez cti je nedôstojný. To platilo pred osemdesiatimi rokmi na Dukle a platí to aj v dnešnom svete. Pretože i ten je plný dravcov. A aj oportunistov. Vážme si mužov, ktorí sa na Dukle bili za našu slobodu a dobre skúmajme a rozlišujme, kto je dnes na strane dravcov a kto vie, čo je to česť!