Najhoršie sú na tom tí, ktorých možno ľahko nahradiť. Alebo takí, ktorých už (či ešte) nikto nepotrebuje. Nemôžu nikoho pritlačiť k múru. Ak začnú štrajkovať, alebo vydierať, nedosiahnu nič, skôr potrestajú sami seba. Akoby nemali cenu. Až zrazu prídu voľby a tí, čo si nahovárajú, ako sú dôležití (a často právom) sa neprestávajú čudovať. Vlastne je to dobre, že demokracia takto funguje. Lebo na tomto svete sa všetci vzájomne potrebujeme, ibaže v niektorých prípadoch si to neuvedomujeme. Chápem lekárov, ba rozumiem aj Huliakovcom. Možno si niečo pre seba vydobyjú. Ale táto cesta, podľa mňa, k lepšiemu životu nevedie.