Ficov veľký vzor, ktorému nechal postaviť pred bratislavským hradom jazdeckú sochu, bol obratným politikom. Dnes by sme možno povedali vierolomným, ale rozhodujúci je napokon predsa len výsledok. Svätopluk v zložitých geopolitických podmienkach deviateho storočia uhral pre Veľkú Moravu pozoruhodné postavenie. Lenže to neboli len jeho šikovné politické kľučky. Svätopluk bol bojovník a svoju pozíciu si vybojoval nielen politicky, ale aj vojensky. Fico má dva politické žolíky. Jeden sa volá Trump a druhý je osud Putinovej vojny. Nemá však geopoliticky relevantnú vojenskú silu, a preto je odkázaný čakať na to, ako dopadnú jeho politické karty. O tej prvej budeme vedieť už budúcu stredu. Ale ako dopadne Putinova vojna v Ukrajine, to dnes ešte nedovidíme. Slovensko samozrejme je súčasťou aj geopoliticky relevantnej vojenskej sily, ale jej politické pôsobenie bude veľmi závisieť od výsledku amerických volieb. A naše postavenie v nej Ficova vláda nijako neposilňuje, skôr problematizuje. Nuž a v tejto zložitej situácii súčasného sveta sa Fico pustil do manévrov, na aké je podľa mňa krátky. Chýbajú mu kanóny. Bez nich svojim kľučkovaním ťahá Slovensko do nedôstojného postavenia. Na Svätopluka nemá.