Kresťanský sviatok Všetkých svätých nie je ešte o spomienke na všetkých tých, čo nás predišli do večnosti. To bude zajtra. Ten dnešný sviatok je hlavne o tých, čo boli ochotní nezištne poslúžiť núdznym. Často si pripomínam slová nášho Majstra o tom, že práve toto bude kritériom súdu nad tým, ako sme žili. „Hladný som bol a dali ste mi jesť…“ a „čokoľvek ste urobili tomu najmenšiemu, mne ste urobili.“ A i naopak. To nie je iba o žobrákoch pred Kauflandom, ale napríklad aj o našej ochote prijať cudzinca, čo uteká pred vojnou, živelnou katastrofou, či neznesiteľnou biedou. Asi by sme mali brať vážne i upozornenie, že neviestky a mýtnici (teda tí, ktorí sú podľa nás mravne horší, ako my), nás predídu do Božieho kráľovstva. Lebo voči ľuďom v núdzi sú často otvorenejší. Obetovať niečo zo svojho (prostriedky, námahu či aspoň trochu času), aby sme niekomu konkrétnemu zmiernili jeho nepriaznivý osud, to je nie ľavicové. Je to ľudské. A sväté.