Dnes si pripomíname našich blízkych, priateľov a známych, čo prekročili prah smrti. V duchu, v modlitbách, ale aj symbolicky na ich hroboch. Dnes si tiež môžeme pripomenúť, ako pred osemdesiatimi rokmi nacisti v Pohronskom Bukovci zajali povstaleckých generálov Rudolfa Viesta a Jána Goliana. Nasledovalo vyšetrovanie, transporty a ich stopa končí v koncentračnom tábore Flossenbürg. Sú pre mňa i rodinným symbolom tých, ktorých telesné pozostatky sa nenašli. Tých, ktorým nevieme, kde položiť kvetinku. I dnes takí zostávajú na bojiskách tohto sveta. V hromadných hroboch, ako je ten na obrázku. Myslime v tento deň i na takýchto ľudí! My kresťania sme presvedčení, že nežili zbytočne a nezhasli niekde v ničote. Ich jedinečná identita a mená sú zaznamenané v Knihe života. Aj keď nemajú vlastný hrob. Nechcem nikomu vnucovať túto vieru. Ale verte, priatelia, čo azda pochybujete, žije sa s ňou lepšie.