Trumpovi a Putinovi sa podľa mňa spoločne podarí iba máločo. Myslím si, že sa nakoniec nedokážu na ničom podstatnom dohodnúť, lebo záujmy ich mocností sú celkom odlišné.
Jeden, vonkoncom nezamýšľaný, ale geopoliticky veľmi významný dôsledok však ich koketovanie predsa len prinesie. Vyzbrojenie Nemecka. Návrat tejto centrálnej európskej mocnosti do veľkej hry. Stáročia žili Nemci vo viacerých štátnych útvaroch, kniežactvách, a až v druhej polovici 19. storočia sa obratnou politikou a vojenskými výbojmi podarilo Prusku vytvoriť centralizovaný štát veľkej väčšiny Nemcov. Vznikla ríša, ktorej základným pilierom sa stala mohutná vojenská sila. Bohužiaľ práve táto sila stála potom za dvoma svetovými vojnami v minulom storočí. Až dvakrát museli Nemci zakúsiť trpkosť drvivej porážky, aby sa napokon tohto mocenského pokušenia vzdali. Teda, museli sa vzdať. A po desaťročiach sa k nemu už ani sami nechceli vracať.
Až ruská invázia do Ukrajiny a rozšafná politika Donalda Trumpa, spochybňujúca spojenecké záväzky voči európskym štátom, dramaticky Nemcom pripomenuli, že ako kedysi hovoril zjednotiteľ Nemecka, kancelár Otto von Bismarck, „veľké otázky súčasnosti nemožno vyriešiť rečami, ani hlasovaním väčšiny, ale iba železom a krvou.“ Asi ani americký a ani ruský prezident si neuvedomujú, akého gina vypúšťajú z fľaše. Možno sa ten americký spolieha na iný výrok železného kancelára, podľa ktorého jestvuje Prozreteľnosť, ktorá ochraňuje bláznov, opilcov, deti a Spojené štáty americké. Jeden dôležitý rozdiel tu však oproti minulosti dnes je. Tentokrát sú Nemci na spravodlivej strane. Je to poučné i pre nás, čo žijeme v tejto časti sveta.