Dnes poznámku k vnútornej politike tejto doby. Pre niekoho azda trochu kontroverznú. Čas ohrozenia preveruje politické majstrovstvo a skutočné vlastenectvo tak tých, ktorí národ vedú, ako aj tých, čo by ho viesť chceli. Politik, ktorý je v opozícii môže v tomto čase vyrásť na štátnika len, ako dokáže potlačiť nutkanie využívať situáciu, ktorá by mohla síce momentálne pomôcť aj jemu, ale predovšetkým pomáha tomu, kto národ ohrozuje. A ten, kto drží opraty moci a vedie ľud v neľahkej dobe, sa stane veľkým, ak to u svojho súpera dokáže rozpoznať. Ak bude schopný odolať pokušeniu využiť svoje momentálne postavenie, aby každé, i dobre myslené kritické slovo označil za vlastizradu a napriek ideologickým rozdielom, či sporom z minulosti, dokáže hľadať spoluprácu i s tými, ktorým ide o to, aby sme nebezpečenstvu spoločne čelili, aj ak bol zatiaľ na druhej strane našej vnútropolitickej barikády. A poviem to tentokrát aj konkrétne: myslím si, že nie je v záujme toho, aby bolo Slovensko v tejto dobe politicky silné, tlačiť do jedného „vreca“ Hlas a Smer.