Nepáči sa mi, ak sa politika koncipuje ako anketa. Irituje ma to nielen, keď to u nás robí Matovič, ale aj v prebiehajúcej Konferencii o budúcnosti Európy. Čo to je, prosím za metódu? Je to alibizmus politických lídrov, ktorí sa tak pohodlne ukrývajú za tézu, že chcú robiť iba to, čo chcú ich voliči. Poctivé a zodpovedné je, ak štátnici pripravia svoje vlastné vízie a občania o nich rozhodnú vo voľbách. Iba tak môžu svoje národy a i Európu naozaj viesť. A robiť osvetu tomu, čomu veria. Takí vodcovia majú autoritu, a to aj u tých, čo s ich víziami nesúhlasia. Zisťovať, čo chcú milióny občanov v zložitých otázkach verejného života rozličnými anketami, a potom sľubovať, že podľa toho sa budú správať, to je nehodné skutočných vodcov. A v konečnom dôsledku nebezpečné. Lebo vieme, ako je verejná mienka premenlivá, ako podlieha emóciám a v kritických chvíľach i hystérii. Takíto „anketoví politici“ sa nikdy nestanú piliermi svojich štátov či Európskej únie, na ktoré sa bude možné spoľahnúť a o ktoré sa bude môcť ľud a celá Európa oprieť. A riskujú, že sa im to napokon všetko rozsype. (Napriek tomu sme sa v KREDITE dohodli, že sa do Konferencie zapojíme, ale budem navrhovať, aby sme im predovšetkým do Bruselu odkázali toto.)