Bol som včera v jednom slovenskom meste (úmyselne nepíšem v ktorom), ktoré si ešte pripomínalo 35. výročie zamatovej revolúcie. Pozoruhodní hostia, pre mňa bolo hlavne zaujímavé vypočuť si, ako to vtedy počas revolúcie prebiehalo u nich, ale čo ma teda dosť zaskočilo, bolo vystúpenie vraj známeho speváka (tiež nenapíšem meno).
Nespieval, ale rozhodol sa podeliť s nami so svojimi myšlienkami. Začal tým, že politiku dá nabok, a potom všetko, čo hovoril, bolo o jeho videní zmien v spoločnosti. Teda o politike. Nevraví vraj, že za komunizmu bolo lepšie, ale podľa neho slovenská hudba mala v osemdesiatych rokoch oveľa lepšie podmienky, ako po revolúcii a teraz. Marta Kubišová by s ním asi príliš nesúhlasila. Aj vzťahy medzi ľuďmi boli podľa neho lepšie, pretože každý mohol niečo od každého niekedy potrebovať, tak sa musel voči každému správať slušne. Takto mierne skorumpovaná spoločnosť bola údajne tou príčinou lepších vzťahov medzi ľuďmi. Musím povedať, že mňa mama učila, že sa mám správať slušne voči ľuďom z celkom iného dôvodu. Spevák vlastne potom ani nevysvetlil, prečo z toho skvelého režimu v jeho závere emigroval. Prišiel, povedal si svoje a zasa odišiel. Už ho nezaujímali svedectvá ľudí, ktorých režim strčil do basy len kvôli tomu, že mali iné presvedčenie.
Nepíšem to preto, aby som ventiloval svoje rozhorčenie (hoci rozhorčený som v tej chvíli teda bol). Chcem však zdôrazniť: chráňme sa pred takouto povrchnosťou! A to i pre deje, ktoré sa odohrali v minulosti, ale hlavne pre tie, ktoré zažívame dnes. A rozprávajme sa s ľuďmi! Z očí do očí. Vysvetľujme, upozorňujme na súvislosti a nenechajme sa odradiť! To je poctivá politická práca pre lepšiu spoločnosť. Nie tá kamerová šou, ktorá ohúri, ohlupuje a útočí iba na emócie, čo urobila z politiky odporný nástroj na manipuláciu ľudí. Človek (každý) môže byť rozumnou bytosťou, len musí používať rozum.