Stabilná alternatíva voči súčasnej moci sa nebude dať vybudovať bez toho, aby sa progresívci a liberáli dokázali už vopred dohodnúť s kresťanskými demokratmi na tom, ako budú spoločne utvárať budúcnosť Slovenska. Dohodnúť sa na niečom takom vyžaduje otvorenosť, schopnosť robiť kompromisy a nemalé politické majstrovstvo.
Netreba zatvárať oči pred tým, že v straníckych programoch a agendách Progresívneho Slovenska, SaS a KDH je asi viac vzájomne ťažko prijateľných predstáv, ako tých, ktoré majú spoločné. Ibaže o tie, v ktorých sa viac-menej zhodujú, sa dnes vedie hlavný politický zápas. O civilizačné postavenie Slovenska vo svete, v ktorom sa vedie vojna o jeho nové usporiadanie, o ľudskú slobodu, o úctu pred zákonom a o to, aby sme už skoncovali s uhorskými, veľkopanskými spôsobmi. To zasa nie je až tak málo. Dá sa na tom stavať. Ale vyžaduje to veľa práce, rokovaní na expertnej i politickej úrovni, otvorenosť k budovaniu dôvery medzi budúcimi možnými partnermi, lebo sú veľmi rôzni, a hlavne nový, už nie tak fanaticky radikálny a kriminalizujúci pohľad na slovenskú spoločnosť a na svet. Preto do tejto partie, ktorá môže priniesť našej vlasti novú nádej, sa nebude môcť zaradiť nikto, kto hrá iba na seba, kto nerozoznáva spojenca od protivníka, na koho sa v kritickej chvíli nemožno spoľahnúť a kto sa nedokáže pozrieť na svet okolo seba aspoň trochu inými, ako vlastnými očami. A ten, kto si nedokáže vážiť nikoho a nič.
Toto sú úlohy, ktoré v najbližších týždňoch a mesiacoch stoja pred opozičnými politickými stranami. Čím skôr ich lídri opozície dokážu rozpoznať, a čím skôr začne na nich takáto rodiaca sa alternatíva pracovať, tým menej bude bolieť to, čo robí a ešte bude robiť tá súčasná. Lebo ľudia u nás i u našich priateľov budú vidieť, že jej čas sa kráti.