Keď František hovorieva o snoch, vždy si spomeniem na peknú úvahu filozofa Karla Poppera, že „k lietaniu vedie sen o lietaní…“ a ľudí, čo riskovali svoje životy, aby tento sen naplnili „neinšpirovala nádej na zisk, ale sen o novej slobode…“ (Karl R. Popper: „Hľadanie lepšieho sveta“; Vydavateľstvo ARCHA, Bratislava 1995, str.34) Presne o tom hovoril pápež aj na košickom štadióne mladým ľuďom: „Sny, ktoré máme, nám hovoria o živote, po ktorom túžime.“ Ak ich dokážeme mať, stanú sa potom motorom a motiváciou každodennej aktivity. A i akousi buzolou, ktorej strelku potrebujeme sledovať, aby sme nezišli z cesty. Ibaže presne v tomto bode pápež upozorňuje, že potrebujeme sa naučiť rozlišovať naše sny, i veľké sny, od ilúzií, ktoré iba podnecujú našu chvíľkovú žiadostivosť, ale sú mimo reality. „Veľké sny nie sú silné auto, módne oblečenie, ani atraktívna dovolenka. Nepočúvajte tých, ktorí vám hovoria o snoch a namiesto toho vám predávajú ilúzie. Snívanie je jedna vec, mať ilúzie iná. Tí, ktorí predávajú ilúzie tým, že ich označujú za sny: to sú manipulátori šťastia. Boli sme stvorení pre väčšiu radosť,“ upozornil František mladých ľudí dôrazne. Myslím si, že v politike to platí analogicky. Potrebujeme veľké vízie, sny, ale škodia nám ilúzie, ktoré prináša populizmus. Majme to na pamäti v kresťanskej demokracii. Aby sme nezostali bez vízií, bez veľkých snov, ale zároveň nepodľahnime pokušeniu sľubovať čokoľvek len preto, aby sme sa zapáčili voličom!