Ďalším gestom, ktoré nepotrebuje slová, bola prítomnosť emeritného arcibiskupa Róberta Bezáka medzi koncelebrujúcimi biskupmi. To nebol iba pozoruhodný protokolárny moment. Kauza Bezák rozčesla slovenskú katolícku komunitu. Prvoplánovo sa zdá byť jasné, že v tejto bolestnej kauze pápež nevidí ani morálne, ani disciplinárne zlyhanie na strane Bezáka. Ba ani podozrenie. Inak by ho sotva pozval. Na prvý pohľad to vyzerá, že šlo o akúsi morálnu satisfakciu. Ale to by bolo málo. A bolo by to priveľmi jednostranné. Myslím si, že oveľa ďalekosiahlejší, symbolický význam toho, ako tam pred púťovým oltárom všetci stáli, priatelia i rivali, je v niečom inom. Je to naliehavý odkaz. Nielen im, ale nám všetkým. A zďaleka nie len do cirkevných štruktúr, ale pre všetkých, čo tu žijeme. Na Slovensku, v Európe a i vo svete. Podľa mňa ten odkaz by sa dal do slov preložiť takto: Napriek tomu, že máte na seba často z minulosti ťažké srdce, a neraz aj oprávnene, napriek vašim prirodzeným, ľudským vlastnostiam, ktoré vás stavajú občas proti sebe – naučte sa žiť spolu! O to sa musíte usilovať vy, nikto, ani pápež, ani žiadna vyššia moc vám vaše nezhody nepríde vyriešiť. Ak sa to nenaučíte, bude sa vám vaše spoločenstvo rozkladať. Tu nejde o to, kto v konkrétnom spore „vyhrá“. Ide o spoločnú budúcnosť. Pre kresťanstvom inšpirovanú politiku nesmierne dôležité! Cítim, že to bolo jedno z najvážnejších gest pápeža Františka na Slovensku.