Myslím si, že lídri Európskej únie zareagovali na Trumpovo colné dobrodružstvo veľmi dobre. Zdržanlivo, s ochotou rokovať a s upozornením, že i my si vieme predstaviť odvetné opatrenia. Ale ich nezavádzame. Inteligentná odpoveď na nemúdry čin Američanov.
Lebo o tom, ako pôsobia ochranárske finančné opatrenia predsa veľmi dobre vieme. Ak uvalia clá na zahraničné výrobky a služby málo vyspelé krajiny, chvíľu majú pocit, že tým pomáhajú svojim výrobcom. Ten pocit môžu ešte zvýrazňovať chvastavými politickými heslami, ale čoskoro, v strednodobom horizonte zistia, že svet sa bude rozvíjať i bez nich a oni budú napokon ešte zaostalejší, ako boli predtým. Ak také niečo urobí štát s rozvinutou ekonomikou, tak to samozrejme všetkých prekvapí, prečo to robí, ale stane sa napokon to isté. Bude to možno trvať trochu dlhšie, ale ak si niektorí súčasní politickí lídri myslia, že môžu rozkazovať ekonomickým, alebo dokonca i prírodným zákonitostiam, tak sa ku škode svojich občanov veľmi mýlia. Lebo Trump môže odradiť Američanov, aby si kupovali európske, čínske, austrálske, či japonské výrobky, pretože ich predraží jeho obľúbenými clami, ale nemôže prinútiť okolitý svet, aby ťažil zo slobody ostatných obchodovať tak, ako to vyhovuje im. Globalizácia má svoje riziká a nevýhody, a treba sa s nimi poctivo vyrovnávať, ale za daného technického a mentálneho stavu, v ktorom sa ľudstvo nachádza, ju už nikto nezastaví. Vo svete, v ktorom žije niekoľko miliárd ľudí, to určite nebude 340 miliónová Amerika. Čo ako je vyspelá. Ak sa zastaví ona, bude to predovšetkým na jej škodu. Lebo stará poučka nestratila platnosť: Kto chvíľku stál, už stojí opodiaľ.
Som rád, že aj keď vo Washingtone očividne strácajú kontakt s realitou, v Bruseli si ho držia.