Myslím si, že prezidentovi Petrovi Pellegrinimu sa nepodarí zostať mimo vnútropolitického zápasu, ako včera po dlhšom čase mlčania povedal. Hlava štátu v našom ústavnom systéme nie je iba reprezentatívnou figúrkou, ale má pomerne významné výkonné a personálne právomoci. Ale hlavne, už samotná priama voľba vťahuje prezidenta do bitky, aby uchránil občana pred prílišným sebectvom mocných politických strán. Jeho úlohou nie je nariekať nad tým, ako medzi sebou strany zápolia, aké výrazové prostriedky pri tom používajú, ale poukazovať na to, keď sa v zastupiteľskej demokracii stáva volič rukojemníkom rozhodovania mocných straníckych centrál. Zo samej podstaty zápasu v pluralitnej spoločnosti ale vyplýva, že priamo volený prezident by mal byť citlivý predovšetkým voči faulom tých, čo majú v rukách výkonnú moc. Nie ich obhajcom. Na vlastnej koži dobre poznám, akú guráž človek potrebuje, ak sa vyjadrí kriticky k faulom mužstva, z ktorého vzišiel. A ako to potom schytá. Ale priamu voľbu sme zaviedli práve preto, aby sa prezident mohol oslobodiť od väzieb politického prostredia, z ktorého do Grasalkovičovho paláca prišiel. Nie, aby bol mimo politiky. To nie je nikto.