Nepochyboval som ani chvíľu, že vládny konsolidačný balíček prejde. Drobné prekáračky v koalícii sú asi dôsledkom vývoja volebných preferencií, v ktorých strana, reprezentovaná s výnimkou jej lídra, ľuďmi z iných subjektov, je iste v panike. Môže vyskakovať, ale nemôže si dovoliť predčasné voľby. Bolo od počiatku jasné, že zahlasuje. Opozícia si neškrtla, ostatne ak má vláda väčšinu, tak to tak býva vždy. Vláda si môže otvoriť šampanské. Ale je to smiech cez slzy. Lebo tie opatrenia, ktoré úsilie o konsolidáciu prinesú, budú bolieť. Verím, že keď si nedávno Fico povzdychol, ako mu chýba Dzurinda a Mikloš, čo by oponenti, tak to myslel úprimne. Veď oni tu boli na to, aby verejné financie a štát konsolidovali. Boli kompetentní a mali na to odvahu. Aby ich on za to kritizoval, a keď sa potom dostal k moci, tak mal z čoho rozhadzovať. Nuž ale po desaťročiach rozhadzovania, na ktorom sa veľkou mierou podieľal práve on, už nie je z čoho. A tak jeho vláda, ktorú deklaruje ako ľavicovú, je zrazu nútená robiť pravicové opatrenia. Lebo “má dať, dal” možno nejaký čas klamať, ale donekonečna nie. Je čas vrátiť sa ku autentickej pravicovej politike, ktorej rozumeli slovenskí gazdovia, a nastoliť v našej deformovanej politickej scéne opäť poriadok! A samozrejme, pritom poraziť chameleónsku demagógiu Róberta Fica. Je tu niekto, kto na to má? Ak nie, bude ho treba stvoriť.