Po skúsenosti z uplynulého týždňa to chcem ešte raz zdôrazniť. Môj vstup do vlády, ktorú nezostavili politické strany, čo prešli voľbami, neznamená, že sa moje politické a ľudské presvedčenie akokoľvek zmenilo. Roky svoje názory, postoje, úvahy a stanoviská otvorene publikujem a hovorím o nich. A to budem mimo oficiálnych vyjadrení robiť aj ďalej, s výnimkou podpory konkrétnych politických strán. Ale samozrejme viem, že svoje predstavy by som v ústavnej funkcii mohol presadzovať iba vtedy, ak by som pre ne získal vo voľbách mandát. Preto mi nikto nemusí pripomínať, že vo veciach, na ktorých sa politicky na Slovensku nezhodujeme, nemám mandát presadzovať svoje vlastné názory. Keby som šiel do volieb, pobijem sa o ne, a ak by som pre ne získal podporu, tak by som ich presadzoval. Dnes som ale v inej pozícii, súhlasil som s ňou, a kto má čo len trochu zmysel pre spravodlivosť, tak hádam uzná, že sa podľa toho správam a aj sa budem. Hoci mi to nie je vždy príjemné. Je to trochu ako povedal zajatý nemecký dôstojník vo vojnovej epopeji Oslobodenie, „Ich weiss was ist meine Pflicht.“