„Vraždy niekedy zmenia beh dejín – z jednej vznikla prvá svetová vojna. Pri týchto príležitostiach možno dejiny zmenil fakt, že sa vraždy nepodarili,“ napísal vo svojej knižke o Reaganovi, Jánovi Pavlovi II. a Margaret Thatcherovej („Prezident, pápež, premiérka, trojica, ktorá zmenila svet“) britský novinár a spisovateľ John O´Sullivan. Citovaný úryvok sa týkal nevydarených atentátov, ktorým všetci traja hrdinovia jeho knihy čelili. Dnes si pripomíname ten na pápeža. Vieme, kto 13. mája 1981 na Svätopeterskom námestí vo Vatikáne stlačil spúšť, ale dodnes sa nepodarilo presne objasniť prečo. Kto si to objednal. Vlastne na to potom veľmi nenaliehal ani samotný Ján Pavol II. Mužovi, ktorý strieľal odpustil a po príchode Gorbačova na čelo mocnosti, ktorej by smrť agilného pápeža z východu vyhovovala najviac, ho oveľa viac zaujímal zápas o slobodu v totalitných krajinách, než to, čo takmer zabilo jeho samého. Aké je z toho poučenie? Veľké a dobré veci sa nedajú dosiahnuť bez istého nadhľadu. Treba sa niekedy povzniesť nad príkoria, ktoré nám spôsobili druhí. Alebo si aspoň myslíme, že spôsobili. A pritom si stále pamätajme, čo Ján Pavol odkázal ľuďom, ktorí sa usilujú o lepší svet v deň, keď ho zvolili, neustále to opakoval a platí to aj pre nás dnes: „Nebojte sa!“