Kým sa v týchto mojich krátkych úvahách znovu vrátim k politike, chcem ešte na záver tohto nezabudnuteľného „pápežského“ týždňa pripomenúť, čo povedal v záhrade Prezidentského paláca František o tom, ako vidí poslanie našej milej domoviny v súčasnom svete.
Začal tým, že „dejiny pozývajú Slovensko, aby bolo posolstvom pokoja v srdci Európy,“ A pokračoval myšlienkou o význame nášho malého štátu pre celý kontinent: „…nech táto krajina naďalej potvrdzuje svoje posolstvo integrácie a pokoja a Európa nech sa vyznačuje solidaritou prekračujúcou jej hranice, ktorá by ju mohla dostať späť do centra dejín.“
Svätý Otec, ktorý často vystupuje proti akémukoľvek elitárstvu, zdôrazňuje rovnosť všetkých ľudí, pretože všetci sme synmi a dcérami jedného nebeského Otca, teda bratia, nadviazal potom vo svojom príhovore pred predstaviteľmi verejného života na tradíciu, ktorú k nám priniesli pred vekmi solúnski bratia. „Slovenské dejiny sú nezmazateľne poznačené vierou, ktorá, dúfam, pomôže prirodzeným spôsobom udržiavať úmysly a pocity bratstva…Drahí priatelia, nech z vašich sŕdc nevymizne toto povolanie k bratstvu, ale nech vždy sprevádza sympatickú autentickosť, ktorá vás charakterizuje.“
A napokon prešiel i k nedávnej minulosti, a hlavne k tomu, čo by malo budovať našu budúcnosť. „Koľko slávnych osobností bolo zavretých vo väzení, ale vo vnútri zostali slobodní, čím ukázali žiarivý príklad odvahy, dôslednosti a vzdorovania nespravodlivosti! Ale predovšetkým odpustenia. Toto je soľ vašej zeme…Nemá zmysel sťažovať sa na minulosť, treba si vyhrnúť rukávy a spolu budovať budúcnosť. Želám vám, aby ste to urobili s pohľadom upretým nahor, ako keď sa pozeráte na vaše nádherné Tatry…Rozvíjajte túto krásu, krásu celku. Vyžaduje si to trpezlivosť, vyžaduje si to námahu, odvahu a zdieľanie, vyžaduje si to elán a tvorivosť. Ale je to ľudské dielo, ktorému nebo žehná. Nech vás Boh žehná, nech žehná túto zem. Nech Boh žehná Slovensko!“ zakončil svoje vystúpenie náš vzácny hosť.
Myslím si, že hovoril o dosť inom, lepšom Slovensku, než je to, ktoré k nám prichádza z nedeľných politických diskusií a zo zákerného a nemilosrdného politického zápasu, ktorý sa nezastavil ani počas jeho návštevy. Napriek tomu si myslím, že pre to lepšie, o čom František hovoril, v našom ľude, a tak trochu v srdciach každého človeka, a teda i politika a voliča, jestvuje potenciál. Len ho treba prebudiť. Pápež pre to urobil, čo mohol. Či to pomôže, závisí už od nás.