Môj dobrý kamarát Roman, ktorý v rokoch studenej vojny občas sprevádzal po Bratislave sovietskych turistov, vravieval, ako z týchto miest nad Panenskou vežičkou devínskeho hradu s otvorenými ústami hľadeli do iného sveta. I pre nás vtedy neprístupného. Dnes je všetko inak, je to náš svet, len deti sovietskych turistov si vzájomne vytĺkajú zuby. My zatiaľ ešte nie, ale nie sme od toho ďaleko. Stále je o čo zápasiť, bojovať a prosiť Všemohúceho. Peknú nedeľu, priatelia!