Myslím si, že sme natoľko ponorení do našich vlastných malých problémov, že niekedy nedokážeme odlíšiť ich nepatrnosť oproti tej skutočnej dráme súčasného sveta. Všetko to vraždenie, ale i mravný rozklad stĺpov, na ktorých stálo ľudstvo od poslednej svetovej vojny síce vnímame, strašíme sa nimi, nasadzujeme našim politickým protivníkom psie hlavy, že to všetko prinášajú aj k nám, ale nevieme, a zdá sa mi, že ani nechceme rozlišovať, kedy a v čom by to azda mohlo naozaj byť nebezpečné, a kedy je to iba póza v politickom zápase. Potom nám chýba potrebná rozvaha, aby sme si dokázali v pokoji riešiť aspoň tie naše vlastné veci. A nevychovávame národ k odolnosti, aby dokázal odvážne čeliť skutočným búrkam, ak nedaj Bože, prídu aj k nám.