Vo svojom prvom vystúpení v indonézskej Jakarte 4. septembra pápež František zdôraznil, že „…rozumnú a krehkú rovnováhu medzi kultúrnou pluralitou a odlišnými ideologickými víziami a motiváciu, ktorá upevňuje jednotu, je potrebné neustále brániť pred akoukoľvek nerovnováhou. Je to úloha pre všetkých, ale osobitným spôsobom je za to zodpovedná politika. Odtiaľ plynie veľkosť politiky… Bohužiaľ však v dnešnom svete vidíme tendencie, ktoré bránia rozvoju univerzálneho bratstva. V rôznych regiónoch vidíme násilné konflikty, ktoré sú dôsledkom nedostatku vzájomného rešpektu, netolerantnej túžby nechať za každú cenu zvíťaziť vlastné záujmy, vlastné postavenie alebo vlastný dielčí historický príbeh, i keď to vedie k nekonečnému utrpeniu celých spoločenstiev a vyústi do skutočnej krvavej vojny…“ Myslím si, že pápež z konca sveta, ako sa v prvý deň svojho pontifikátu sám predstavil, veľmi dobre rozumie tomu, čím dnešné ľudstvo žije a čo tak veľmi potrebujeme. Aj u nás, na Slovensku.