Včera som sa prvý krát zúčastnil na rokovaní Rady ministrov vnútra Európskej únie v Luxemburgu. Do európskych inštitúcií sme chodili aj pred dvoma desaťročiami, ale to boli rokovania, kde sme na jednej strane boli my a na druhej oni. Ešte sme iba privoniavali k atmosfére európskej kultúry. Vtedy sme sa iba usilovali o to, aby nám vlak do Európe neušiel. Dnes sme už jeho súčasťou. Prvé, čo ma na včerajšom rokovaní fascinovalo, bolo to, ako sa hovorilo o veciach, ktoré boli sporné. Nešlo o ľahkú tému, a od počiatku bolo jasné, že naše stanoviská sa líšia. Napriek tomu, za celý deň, ani po vyčerpávajúcich zákulisných rokovania, nezaznelo ani jedno nenávistné, výsmešné, či diskvalifikujúce slovo. Zástupcovia všetkých štátov hovorili kultivovane, ako civilizovaní ľudia. I nepríjemné veci. Veľmi sa potrebujeme učiť takémuto dialógu! Ak nie pre nič iné, tak preto, aby sme dokázali lepšie vychovávať naše deti.