Populistická politika je taká, čo nadbieha tým horším stránkam ľudskej prirodzenosti. Neusiluje sa viesť k väčšej pracovitosti, statočnosti, odolnosti, či dokonca šľachetnosti ľudu, ale sľubuje davu, že dostane, čo sa mu zažiada a nemusí pre to urobiť nič. Teda nie celkom nič. Dostane, ak im dá hlas. Proti tomu sa nedá bojovať tou istou zbraňou. Populistická politika sa nedá poraziť mítingami. Ba dokonca ani jednorazovým víťazstvom politiky „všetko proti populistom“. To sme si už odskúšali v minulom volebnom období. Politika, ktorá nadbieha zlým pudom ľudskej prirodzenosti sa dá totiž poraziť iba celkom opačným konceptom. Konceptom, ktorý bude viesť k väčšej pracovitosti, k väčšej statočnosti, k zvyšovaniu odolnosti a k prebudeniu zmyslu pre rozoznávanie toho, čo je a čo nie je ušľachtilé. Vyžaduje to buditeľskú prácu predovšetkým medzi tými, čo naleteli populistickým sľubom. Hlavne oni musia pochopiť, že bez toho, aby sme na sebe pracovali, nebude nič. Vlastne, čo to táram: všetci to musíme pochopiť!