Svätý Otec vo svojom príhovore k predstaviteľom verejného života ďalej pokračoval pozoruhodnou rečníckou otázkou: „A čo všetko naznačuje veľký modrý pás na vašej zástave, ktorý symbolizuje bratstvo so slovanskými národmi?“ Odpoveď na ňu priamo nedal, ponechal ju na nás. Lebo je to pre nás Slovákov vlastne záväzok. A nadviazal na súvislosť s plánmi na obnovu Európskej únie. Naznačil, že máme v nej (myslím si, že práve aj v tejto súvislosti) svoje špecifické povolanie, aby sa Európa „…mohla dostať späť do centra dejín.“ Spomenul pri tom svätých Cyrila a Metoda, „ktorí šírili evanjelium v čase, keď boli kresťania tohto kontinentu jednotní, a aj dnes spájajú vierovyznania tohto územia. Cítili sa byť pre všetkých a hľadali spoločenstvo so všetkými: Slovanmi, Grékmi a Latincami. Pevnosť ich viery sa tak prejavovala v spontánnej otvorenosti.“ Boli to práve naši predkovia, komu zanechali túto spomienku na podmanivú hodnotu bratstva a otvorenosti. A práve v súvislosti s tým, čo dnes potrebuje Európa, hovorí František Slovákom a Slovenkám, že to je „dedičstvo, ktorého ovocie ste povolaní v tejto chvíli zbierať…“ A kto bude u nás vlajkonosičom tohto posolstva, ak to nebudeme my, kresťanskí demokrati?