A teraz k tomu, čo František na stretnutí so židovskou komunitou povedal. Musím sa priznať, že to čo odznelo tam, ma dojalo až k slzám. Svätý Otec najskôr varoval a pripomenul hroznú skúsenosť, pri ktorej ľudia v sebeckej túžbe neváhali zneuctiť ani Božie meno. „Je napísané: „Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo!“ (Ex 20, 7). Božie meno, teda jeho samotná osobná skutočnosť, sa vyslovuje nadarmo, keď sa porušuje jedinečná a neopakovateľná dôstojnosť človeka, stvoreného na jeho obraz. Tu bolo Božie meno zneuctené, lebo najhoršie rúhanie, akého sa mu môže dostať, je použiť ho na vlastné účely, namiesto toho, aby sme rešpektovali a milovali druhých. Tu, pred dejinami židovského národa, poznačenými touto tragickou a neopísateľnou konfrontáciou, sa hanbíme to priznať: koľkokrát bolo použité nevysloviteľné meno Najvyššieho na neopísateľné činy neľudskosti! Koľko utláčateľov vyhlásilo: „Boh je s nami“; ale pritom oni neboli s Bohom.“
A nie je to iba strašná minulosť. František vyslovil vážne varovanie, že „…ani dnes nechýbajú márne a falošné modly, ktoré zneucťujú meno Najvyššieho.“ Zneužívanie náboženstva na manipuláciu s ľuďmi, na dosahovanie moci a bohatstva je modloslužbou, ktorá bohužiaľ jestvuje aj v súčasnosti. Kresťanská demokracia si musí dávať veľký pozor, aby ju to „K“ v jej názve zaväzovalo výlučne k pomoci ľuďom a spoločnosti. A to i tam, kde si to iní azda netrúfnu alebo sa boja egoizmu, či dokonca aj nenávisti iných alebo i voličov. Nikdy však nesmie v mene tohto epiteta robiť opak! Lebo osobne, stranícky, či národne sebecká, na kresťanstvo sa odvolávajúca politika, je nielen pokrytecká, ale vo svojej podstate nekresťanská. A modloslužobná.