Som rád, že v Palestíne zajtra zrejme zmĺknu zbrane. Aj keď je to zatiaľ len na čas a perspektívne riešenie sa predbežne ani nečrtá. Myslím si, že je v tejto chvíli užitočné (a nielen pre Židov a Palestíncov) pripomenúť si prorocké slová izraelského spisovateľa Amosa Oza:
„…medzi palestínskymi Arabmi a izraelskými Židmi v zásade žiadne nedorozumenie neexistuje…chcú rovnakú krajinu z dôvodov celkom totožných…dva národy si robia nárok – podľa môjho názoru oprávnene – na tú istú malú krajinu ako na svoju jedinú možnú vlasť…Potrebujeme viac než len kávu a vôľu lepšie si porozumieť. Potrebujeme bolestný kompromis. Kompromis je slovo, ktorá má v Európe veľmi zlú povesť, osobitne medzi mladými idealistami, ktorí ním bez výnimky rozumejú čosi oportunistického, nečestného, čosi zákerného a pochybného, akúsi známku nedostatku integrity. V mojom slovníku tomu tak nie je. Pre mňa znamená kompromis život a jeho opakom nie je oddanosť ideálu, ale fanatizmus a smrť Potrebujeme kompromis. Kompromis, nie kapituláciu…“ (Amos Oz: „Jak vyléčit fanatika“, Praha a Litomyšl 2006, str. 10-11)
Toto, milí priatelia, je nielen o krvavej realite, ktorú sme sledovali posledné mesiace vo Svätej zemi. Je to nás, o ľuďoch. Lebo často, v mene kadečoho, zabúdame, že nimi sme.