Niekedy v tichosti (niekto aj nahlas) s niektorými vážnymi morálnymi výzvami pápeža Františka svetu polemizujeme, a nahovárame si, že máme na to iný názor. V skutočnosti, ak by sme boli voči sebe poctiví, je to často skôr naše sebectvo. To nám nedovolí pripustiť si, že v grunte nášho človečenstva cítime, že má pravdu. Takouto výzvou je aj migrácia. Zamyslenie č.3. V roku 2015 to bola v Európe výsostne kritická téma. . „Náš svet stojí tvárou tvár kríze utečencov. V rozsahu, aký tu nebol od druhej svetovej vojny. Ich počet nás nesmie zaskočiť, je našou povinnosťou vnímať ich ako ľudské osoby. A odpovedať spôsobom, ktorý je vždy ľudský, spravodlivý a bratský. Mali by sme sa vyhnúť pokušeniu skartovať všetko, čo spôsobuje problémy!“ apeloval František v americkom Kongrese 23.9.2015. O šesť dní sa cestou späť do Talianska na tlačovej konferencii v lietadle ešte k téme vrátil a zdôraznil, že bariéry a múry nie sú nikdy riešením. „Pretože problém sa nestratí a zostane spolu s väčšou nenávisťou.“ Ak sa ako kresťanskí demokrati chceme dobre pripraviť na návštevu Svätého Otca, nemôžeme ticho ignorovať tieto jeho výzvy, utiecť do bezpečného svätuškárstva a o nástojčivých apeloch rímskeho biskupa si myslieť svoje! V týchto dňoch, vzhľadom na to, čo sa deje v Afganistane, sú znova veľmi aktuálne.