„Konať nepoctivo znamená povedať opak toho, čomu naozaj veríme,“ napísal veľmi výstižne Umberto Eco. Keby sme sa v našom verejnom diskurze usilovali o skutočnú poctivosť, žilo by sa nám lepšie. I vtedy, keď sa budeme vo svojom presvedčení niekedy mýliť. Lebo, ako ďalej píše veľký taliansky spisovateľ, omylu sa vždy dopúšťame v dobrej viere. Nepoctivosť však zmýšľa zle. Otravuje krajinu a je jej viac, než sme niekedy ochotní si pripustiť. Teda ak začíname tam, kde to môžeme efektívne preverovať: u seba a u svojich. Lenže byť poctivý (alebo ešte radšej v množnom čísle poctiví), znamená prijímať riziko, že to budete dostávať z jednej i z druhej strany. Pretože to znamená odhaľovať pokryteckú druhú tvár, ktorá sa ukrýva pod maskou tej dobrej. A ich nositeľom na tej našminkovanej, dobrej, vždy veľmi záleží. Zažil som toho v našom verejnom živote požehnane. Ale i napriek tomu je poctivosť ozdravujúca.